Tretia osoba.
Deň keď Namjoon zomrel bol pre Jina ten najhorší v jeho živote. Nervovo sa zrútil, keby nebolo Hoseoka tak by to nezvládol. Vo všetkom mu pomáhal, dokonca aj zorganizovať Joonov pohreb.
Namjoonov pohreb bol smutný ale zároveň aj pokojný. Všetci čo prišli o ňom vraveli pekné veci. Jinova reč bola plná smútku, lásky ale aj radosti.
Jinova reč:
Deň keď som spoznal Namjoona, bol ten najkrajší, najšťastnejší a najlepší v mojom živote. Ale deň keď som ho stratil bol ten najhorší, najbolestivejší a najsmutnejší. V ten osudný deň som stratil všetko, dvôvod žiť. No po niekoľkých dňoch som si to zrovnal v hlave. Našiel som ten hlavný dvôvod pokračovať. Bol to jednoduchý dvôvod.
Kto by si zachoval naše spomienky našich šťastných chvíľ? Prečo by som mal zabúdať na Namjoonové svetlé chvíle a jeho hrejiví úsmev?
Keby som to vzdal, tak sa by som sa bál toho že by nikto nezistil aký bol naozaj človek. Väčšina ľudí ho videla ako závislého fajčiara a zlého človeka. Ale ja som v ňom videl opak. Zistil som že ten chalan je niekto pre mňa výnimočný a že aj keď ho ľudia odsudzujú, tak ja ho milujem. Že on nie je zlý človek, iba niekto kto nevedel nájsť zmysel života.
Dúfam že na Namjoona ľudia nebudú spomínať tak ako sa na neho pozerali, ale že na neho budú spomínať len v dobrom. Lebo ja určite budem.
Milujem ťa Kim Namjoon, bol si pre mňa všetko. Bol si moje slnko, môj život, môj dvôvod žiť...
••••••••••••••••••••••••••END••••••••••••••••••••••••••
Takže ľudia, toto je koniec môjho prvého smutného príbehu. Dúfam že ste veľa neplakali a páčil sa vám.♥
(Sama som nechápala prečo to píšem, ale vždy som chcela napísať niečo smutné a odskákali si to práve Jin a Namjoon.)
Vidíme sa pri novom príbehu zatiaľ ahojte.👐
YOU ARE READING
Don't Leave Me (Namjin/Sk)
FanfictionN aivný A rogantný M ilovaný J emný I ntenzívny N ežný Život je len jeden. Treba si ho poriadne užiť, ale nie každý človek dostal tú možnosť. Volám sa Kim Namjoon, mám 26 rokov a trpím jednou nevyliečiteľnou chorobou-rakovonou. Myslel som si že mám...
