N aivný
A rogantný
M ilovaný
J emný
I ntenzívny
N ežný
Život je len jeden. Treba si ho poriadne užiť, ale nie každý človek dostal tú možnosť.
Volám sa Kim Namjoon, mám 26 rokov a trpím jednou nevyliečiteľnou chorobou-rakovonou. Myslel som si že mám...
Zo spánku ma prebudilo príjemné bozkávanie mojej tváre a ožužlávanie môjho krku. Pootvoril som oči a kto iný na mne ležal a vykonával tú činnosť ako moje malé mačiatko Jinie. Usmial som sa a okamžite ho prevalil pod seba. Počul som slabé zapišťanie ktoré vyšlo z Jina, lebo to nečakal. Neskôr sa začal nekontrolovateľne smiať, začal som ho štekliť.
„J-Joonie prestaň. D-Docikám sa o-od smiechu.” Stale sa smial a skrúcal pod mojím zovretím.
Po chvíli som ho pustil, ale nie tak úplne. Zaľahol som ho a začal bozkávať, najsôr som mu urobil pár cucflekov a neskôr som prešiel ku jeho ústam. Začali sme sa tam olizovať a neskutočne sme si to užívali. Z našich vášnivích bozkov nás prerušil Hobiho krik.
„Počul som že už ste vstali, tak sa poďte najesť.” Zakričal z dola.
„Mám nápad, presťahujme sa. Poď bývať ku mne, v podstate ani neviem prečo bývam u teba, a ja bývam sám. Budeme mať aspoň kľud, iba ty a ja, sami doma. Čo ty na to?” Navrhol mi Jin a ja som neváhal ani minútu a prikývol som na súhlas.
Znova som ho začal bozkávať ale o niečo dravšie. Po chvíli som sa postavil a začal sa prezliekať, rovno pred Jinom. On si ten pohľad naozaj užíval. Pohodlne si tam ležal a prezeral si ma s potmehúdskym úsmevom. Keď som si na seba dal posledný kus oblečenia tak nespokojne zamrnčal a tiež sa začal obliekať. Počkal som na neho kým sa oblečie a spolu sme zišli ruka v ruke dole do kuchyne.
„No konečne, vám to teda ale trvá. Mám pre vás novinu, okrem toho jedla.” Povedal a počkal kým si sadneme. Naznačil som mu že nech spustí. „Našiel som si priateľku.” Povedal úplne nadšene a ja som neveril vlastným ušiam. Moje raňajky ktoré mali skončiť v žalúdku, skončili naspäť v tanieri.
„Páni tak to je super, gratulujem.” Povedal Jin a hrejivo sa usmial.
„Zblázdnil si sa? Dievčatá su smrť, len ťa využije. Si predsa bisexuál máš dve možnosti, prečo práve dievča? Chalan je lepšia možnosť.” Dopovedal som svoj názor a chytil Jina za ruku.
„Tvoj názor je úplne hlúpi, ani nevieš aká je. A ešte ona nie je tak úlne nová, chodíme spolu dáke 2 mesiace.” Znova to nadšenie v jeho tvári.
„D-Dva mesiace? A to si mi nič nepovedal? Okamžite ju chcem spoznať. A vie o tom že si doktor? Že na ňu nebudeš mať toľko času?” Spustil som nával otázok. Chcel som ešte pokračovať ale Jin ma prerušil.
„Áno, aj ja by som ju rád spoznal. A nemusíš mu na všetko odpovedať, nie si predsa na spovedi.” Povedal Jin a stisol mi ruku, ktorú som mu držal, ale dosť silno. A ten jeho výraz v tvári, vyzeral naštvane.
„Oh, skoro by som zabudol. Budem sa sťahovať, ku Jiniemu. Rozhodli sme sa tak.” Pre zmenu témy som povedal niečo čo ani moc oficiálne nebolo ale však čo.
„Takže ma tu necháte samého?” Odfrkol Hobi a zalomil si ruky na hrudi.
„Veď aj tak si skoro stále v práci a už máš aj priateľku tak nevidím žiadny dvôvod sa hnevať.” Obhajoval som sa.
„Dobre robte si čo chcete.” Povedal poslednú vetu a odišiel, typujem že do práce.
Ja a Jinie sme dojedli naše raňajky, postavili sa zo stoličky a šli sme umyť riad. Keď som umýval svoj tanier tak som ho nechtiac rozbyl, zle som ho chytil a už to išlo. Musel som to všetko upratať. Moja nešikovnosť nepozná hranice, nie že som rozbyl tanier, ja som sa na jeho črepinách aj porezal. Jin začal panikáriť ale ja som sa začal smiať. Vôbec som nechápal čomu sa smejem ale lepšie ako plakať. Jin sa po chvíli ukudnil a rýchlo aj so mnou vybehol do kúpeľni. Strčil mi ruku pod studenú tečúcu vodu a potom ma posadil na záchod a začal vyberať zo skrinky potrebné veci.
„Jin no ták, nepreháňaj to. Je to len malé porezanie. Stačí mi leukoplast.” Ľahko som sa zasmial keď som zbadal ako vyberá obväz.
On trocha nespokojne zamrnčal a obväz vrátil naspäť do skrinky. Prišiel ku mne a bez akého koľvek upozornenia mi nalial na ruku dezinfekciu. Trocha som sykol ale nebolo to až tak strašné. Potom mi na ranu dal leukoplast a pofúkal ju ako mamina malému dieťaťu. Bolo to strašne milé gesto, neovládol som sa a posadil si ho na seba. Zobral som mu jeho hlavu do svojich rúk a nežne ho pobozkal. Z nežnej pusy vzniklo vášnivé bozkavanie. Po chvíli sme sa od seba museli odtrhnúť kvôli dochádzajúcemu kyslíku.
„Milujem ťa. Ale to sťahovanie, kedy sa presťahujem?” Spýtal som sa a pobozkal ho na líce.
„Mne je to jedno, som predsa majiteľ obchodu s drahým(to slovo viac zvýraznil a povýšene sa usmial) oblečením, takže pracujem z domu a do práce idem iba v akútnich prípadoch, takže mne je to naozaj jedno. Čím skôr, tým lepšie.” Odpovedal mi Jinie a postavil sa. Ja som urobil to isté ale namieril som si to na balkón, samozrejme fajčiť.
Keď som dofajčil (cigaretu), tak som si to namieril za Jinom do obývačky. Sedel na gauči a na nohách mal notebook, asi pracoval. Prišiel som ku nemu a chcel si sadnúť kunemu.
Jin pov.
Bol som strašne zaneprázdnený prácou, hneď z rána vybavovať veci, aiishhh je to únavné. Nevnímal som svet okolo seba, ale jedna vec ma trocha vystrašila. Počul som buchnutie, ako keby niečo alebo skôr niekto spadol na zem a bolo to dosť blízko mňa. Poobzeral som sa okolo seba a zbadal som Joonieho v bezvedomí ležať na zemi. Okamžite som ku nemu vyštartoval. Začal som s ním triasť a kričať na neho. Nič nezaberalo, tak som rýchlo vybral mobil z vrecka a zavolal sanitku. Neskutočne sa o neho bojím, až tak že som začal plakať...
