Don't Leave Me (Namjin/Sk)

×6×

RM_94: Jinie ;)

Princess: Namjoon? Si to ty?

RM_94: Ano Jinie~

RM_94: Prečo? Stalo sa niečo?

Princess: No práve si ma nazval Jinie...

RM_94: Oh...vadí ti to? :c

Princess: Nie, len je to iné.

Princess: Páči sa mi to ^^

RM_94: Tak to som rád. :)

RM_94: Jinie~ Ja...

Princess: ?

RM_94: Ja...

RM_94 sa odhlásil.

•••••••

Moje srdce bije neskutočne rýchlo. Čo to je? Prečo som nebol schopný mu napísať že k nemu niečo cítim? Je mi zle. Moja hlava...

Hobi pov.

Z hora som počul strašný rachot. Rýchlo som sa rozbehol do Joonovej izby. V tej rýchlosti som rozrazil dvere až tresli o stenu na ktorej sa spravila diera.

„Namjoon. Čo sa stalo?” Začal som mu hmatať pulz. Na šťastie ho mal. Len odpadol.

Namjoon pov.

Pomaly som otvoril oči a poobzeral sa po okolí. Bol som vo svojej izbe na posteli. Pokúsil som sa postaviť ale znova sa mi zakrútila hlava.

„Lež. Musíš odpočívať, odpadol si.” Oznámil Hobi ktorý sedel vedla mojej postele na stoličke.

„Prepáč.” Ospravedlnil som sa a naspäť si lahol

„Za čo sa mi ospravedlňuješ?” Nechápavo zvráštil obočie.

„Za všetky tie problémi čo ti spôsobujem.”
Odpovedal som a viac sa schúlil pod perinu.

„Namjoon, žiadne problemi mi nespôsobuješ. Teoreticky si ich spôsobuješ sebe, ja to už len za teba žehlím.” Nad tou vetou sa zasmial ale mne to neprišlo vôbec vtipné.

„Tak fajn, nechám ťa tu na chvílu samého musím ísť do nemocnice, tak si oddýchni.” Postavil sa zo stoličky a odišiel.

Chcel som ho poslúchnuť ale spimenul som si na náš chat s Jinom. Rýchlo som začal hladať mobil. Nakoniec som ho našiel na nočnom stolíku. Ten rozruh som robil úplne zbytične.
Zapol som ho a pozrel sa na Jinove správi.

(16:02)
Princess: Chceš mi niečo povedať?

Princess: Prečo neodpisuješ?

Princess: No ták...niečo si začal tak to dokonči.

Princess: Hej. Neignoruj ma!

Princess: Joonie~

(18:09)
RM_94: Povedz to ešte raz~

Princess: No konečne...aiishh prečo si ma ignoroval?

RM_94: Poviem ti to keď mi znova tak povieš.

Princess: (-_-) Si ako dieťa...

RM_94: (videné)

Princess: Aiishh...Joonie, Joonie, Joonie.

Princess: No ták už mi povedz to čo si nedokončil.

RM_94: Tak fajn... Neignoroval som ťa.

RM_94: Neviem ako mám začať. V takýchto veciach nie som dobrý. Radšej by som bol keby som ti to mohol povedať osobne. Viem že sme sa stretli iba raz ale chýba mi to. Chýba mi tvoja jahvôdková vôňa. Chýba mi tvoj smiech...proste všetko na tebe. Včera som nad tým rozmýšlal celú cestu domov a aj keď som už doma bol. Nemohol som ani spať, stále som myslel na teba a na naše stretnutie. Na všetky tie pocity ktoré sa vo mne miešali počas toho ako sme boli spolu ale aj pred tým. Poznáme sa síce len dva mesiace, ale...ja som k tebe niečo začal cítiť, a nie ako ku kamarátovi. Konečne som pochopil moje city k tebe.
Jinie...ja som sa do teba zamiloval.

Konečne som mu vyznal moje city. Konečne som pochopil čo vlastne k nemu cítim. Ale bojím sa odmietnutia...

Princess: Ani nevieš ako som rád že si mi to napísal. Joonie ja som na tom rovnako. Aj ja som sa do teba zamiloval. ~♥~

On, on ma neodmietol. Práve naopak, prijal moje city. Som tak šťastný...

(Tretia osoba)

Týždne utekali ako voda a Namjoon s Jinom sa začali častejšie stretávať. Ich vsťah bol neopísateľný. Tým že si vyznali navzájom city, im len pomáhalo. Namjoon sa Jinovi vyznal aj osobne. V ten deň sa ale všetko začalo.

Namjoon pov.

Sedíme v parku na lavičke a ja sa chystám Jinovi znova vyznať lásku. Chcem aby to bolo poriadne a nie cez správi.

„Jin...už som ti to síce napísal ale chcem ti to povedať aj takto. Milujem ťa.”
V zápätí som spojil naše pery v jedno.

•••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••

♥-♥