N aivný
A rogantný
M ilovaný
J emný
I ntenzívny
N ežný
Život je len jeden. Treba si ho poriadne užiť, ale nie každý človek dostal tú možnosť.
Volám sa Kim Namjoon, mám 26 rokov a trpím jednou nevyliečiteľnou chorobou-rakovonou. Myslel som si že mám...
Zo spánku ma vytrhol ostrý lúč slnka. Bol som nútený vstať zo svojej mäkkučkéj postele. Posadil som sa na ňu a povistieral sa. Pred tým ako som sa postavil z postele, z nočného stolíka som vytiahol mobil a zapol ho. Celkom ma zarazilo koľko je hodín. Bolo 11:22 takto dlho som ešte nespal. Ale nebola to jediná vec čo ma zaujala. Mal som jednu neprečítanú správu. Odomkol som mobil a rozklikol ju.
(8:10) Princess: Dobré ráno. ^^
(11:24) RM_94: Dobré ráno. :)
Princess: Spal si dáko dlho.
RM_94: Tiež sa čudujem. :D
Chcel som si s ním ešte písať ale môj žalúdok hovoril opak. Vypol som teda mobil, postavil sa z postele a namieril si to do kúpelne. Opláchol som si tvár a potom zišiel dole schodmi do kuchyne. Hobi tam už sedel a jedol svoje jedlo.
„Spal si dáko dlho. To je u teba nezvyčajné.” Oznamil mi Hobi a dal si do úst ďašie sústo.
„Nehovor, bez teba by som to nezistil.” Zaironizoval som a otvoril chladničku. Vytiahol som si od tial mlieko a zatvoril ju. Vytiahol som ešte tanier, ližičku a můsli. Nalial si mlieko do taniera ale zase som polovicu rozlial. Klasika. Aspoň viem že je všetko ako má byť.
„To si utrieš.” Zamrmlal Hobi aj s ližičkou v ústach.
Ja som len prevrátil očami zobral handru a začal to utierať. Keď som to doutieral, zahodil som handru do dresu a konečne som sa mohol isť najesť.
Po jedle som odniesol riady do dresu a šiel sa prezliecť. Potom som vyšiel von na balkón a zapáliť si cigaretu. Zobral som si zo sebou aj mobil aby som si mohol písať s tým chalanom.
RM_94: Ako sa vlastne voláš?
Princess: Nepoznám ťa, prečo by som ti to mal povedať.
RM_94: Vážne? Včera sme si písali dobré 4 hodiny vkuse a ty mi povieš že ma nepoznáš?
Princess: Teoreticky ťa nepoznám nepísali sme si o takých veciach ako napr. Záluby alebo iné hlbšie veci...
RM_94: (-_- ) Výhovorky.
RM_94: Tak fajn. Začnem ja. Volám sa Kim Namjoon mám 23 rokov, som nezamestnaný a výzor...veď ma vidíš na profilke.
Princess: Dobre teda...
Princess: Volám sa Kim Seok-Jin, mám 24 rokov a vlastním obchod s drahým oblečením. A môj výzor...no mám blond vlasy. Ako to že nikde nepracuješ?
RM_94: Jeej máme rovnaké priezvisko :)
RM_94: No to je tak, bývam s kamarátom a on je dobre peňažne zabespečený. Takže za dom platí on. A ja som taký príživník.😅
Princess: To mu nevadí?
RM_94: Vieš ono je to zložitejšie než to znie. Jeho mama zomrela a ja som bol jediný kto ho udržal na nohách. Potom som sa dostal do problémov a on ma za oplátku zobral ku sebe domov. Nakoniec som u neho zostal.
Princess: Dostal si sa do problémov?
RM_94: Bolo to už dávno...
Princess: Prepáč vela vyzvedám.
RM_94: To nič. Nemám rád vážne témi. Takže pre znemu témi. Chcem vidieť ako teraz vyzeráš, s inými vlasmi. :)
Princess: ...
RM_94: Prosim. Aspoň vyžehlíš to že si sa tak veľa vypytoval a dostal nás do nepríjemnéj atmosféri. :)
Princess: Aiishh, dobre (-_-)
Princess:
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Do piče...On je tak cute a zaroveň sexy. Čo je s tým chalanom do boha. Musím mu odpísať niečo normálne.
RM_94: Stale vyzeráš rovnako...
Vážne? Nemohol si mu rovno napísať že ho chceš fiknuť? Bože Namjoon spamätaj sa.
Princess: A čo si čakal? Že sa zo mňa zrazu stane princ Krasoň? XD
Super, teraz sa mi smeje...
RM_94: Nie :D ale si roztomilí :)
Princess: Ďakujem ^^ Prepáč ale už musím ísť tak ahoj.
RM_94: Ahoj ;)
Použivateľ Princess sa odhlásil.
Vypol som mobil a dal si ho do vrecka na rifliach. Za ten čas čo sme si spolu písali som vyfajčil dve cigarety. Zobral som si cigaretovu krabičku a chcel ju dať tiež do vrecka ale vypadla mi. Moja ruka v ktorej som držal krabičku sa začala nekontrolovateľne triasť. Zlakol som sa a spanikáril.
„Hobi! Hobi! Kutva Hobi! Kde si?” Kričal som z plného hrdla. Nedokázal som sa ani pohnúť, bol som z toho neuveriteľne vystrašený. Ešte nikdy sa mi to nestalo.
„Čo je? Čo sa st-” V trištvrťke vety sa zasekol.
„Hobi čo sa mi to deje?” Začal som slabšie plakať.
„Poď rýchlo do vnútra.” Povedal a rýchlo ma odviedol do kúpelne.
Ruku ktorá sa mi triasla mi strčil pod tečúcu teplú vodu. A začal mi prechádzať prstami po žilách.
„Hobi, č-čo sa mi to dialo?” Spýtal som sa ho vystrašene, keď sa mi ruka prestala tirasť.
„Upchávali sa ti cievi. Mal by si prestať fajčiť. A to čím skôr, kým ti to hovorím. Neber moje slová na lahkú váhu. Som doktor, Namjoon ja viem čo hovorím, ak nechceš prísť o ruku, pri najhoršom o život tak to fajčenie obmedz pri najlepšom, prestaň úplne. Nechcem o teba prísť tak ako o moju mamu. Ona moje varovanie ignorovala a pozri ako dopdla.” Postavil sa a odišiel. Ja som ešte v kúpeľni hodnú chvílu bol a spamätával sa z toho čo sa mi prave stalo a z toho čo mi Hobi povedal...
