Dotyk V Tme

Bola to nehoda

Dni... týždne... mesiace prešli a teraz sme tu...
Tvárou v tvár... ruka v ruke...vo vzduchu...
Bol zápach... odporný zápach zo smetného koša ku ktorému som s Yoongi priviazaná...

" Ja som ti to hovo- " Yoongi začal ale skočila som mu do reči

" Drž-...ahh buď ticho.." zhlboka som si vzdychla a oprela som si hlavu o stenu koša a čakala som na záchranu.

Yoongi mal pravdu... zdá sa že jeden z basketbalistov ma prichytil pri tom ako som Yoongimu pomohla a povedal to ostatným... jedna sekunda... jeden moment... zmenil môj celý vysokoškolský život... človek by čakal že ľudia na vysokej škole budú trochu vyspelejší.

" Prepáč..." Yoongi si potichu zamrmlal ale ja som ho veľmi dobre počula.

" Ah je to v pohode... stále nechápem ako z jedneho dňa na druhý z najlepšieho hráča spravili šikanovaného chud-..." zarazila som sa

" Asi tak ako z jedného dňa na druhý sa z perfektne zdravého človeka môže stáť slepec..."

Ticho... nevedela som čo mám povedať... ako mám reagovat

Len som sa nadychla a ma prerušil
" hlavne na neľutuj... už som sa toho napočúval dosť..."

" Ľutovať som ťa nechcela...práveže som ti chcela povedať aby si sa ty prestal topiť v sebaľútosti... zrak sa ti vráti... " pozrel na mňa a jeho chladný pohľad sa na chvíľu roztopil. Malý úsmev mu očaril tvár ktorý sa hneď za sekundu zmenil späť na jeho znudený pohľad.

O pár hodín neskôr nás pani upratovačka oslobodila a samozrejme nevynechala nadávky typu

- smradi takto neskoro v škole... a to som prave umyla podlahu -

Tak naša vyna to nebola... akonáhle sme vyšli von z priestorov školy som sa Yoongimu otočila chrbtom a začala som kráčať na intrák.

" Luna... " Yoongi povedal s hlbokým hlasom čím si získal moju pozornosť. Zatsavila som sa a otočila som sa k nemu

" Čo by si rád ? " v momente ako si to povedala Yoongiho líca zmenili farbu na veľmi sýtu červenú. Videla si to aj v tme, do konca si videla aj paru ktorá mu išla z hlavy.

" Uhhh... m-mohla..." Celý zakoktaný si začal mrmlať.

S otraveným výdychom si sa k nemu vrátila a dala ruky vbok.

" Mohla by som... čo? "

" m-mi pomôcť? " zahambený si medzi prstami naťahoval slúchadlá.

Moment... on chce pomoc ?

" Vieš... keď nás tam zviazali... mi Taehyung zobral palicu... "

Hnev... od hnevu som si zahryzla do pery a bez váhania som ho chytila za ruku. Silnou chôdzou som ho vlačila za sebou a myslela na jednu vec... už to prehnali...

..................
TIMESKIP
..................

" Ty parchant! "

" aha koho tu máme! Yoongiho obdivovatelka! Viac mu najavo dať nemôžeš že sa mu chceš dostať do riflí..." Taehyung sa na teba z vysoka pozeral...

Hneď na ďalší deň si sa rozhodla konať.. len si zabudla že Taehyung je oproti tebe veľký ako mrakodrap...

" Povedz mi ktorý normálny človek vezme slepému jeho palicu? " v snahe skryť svoj strach som sa postavila ani nie meter od neho... kúsok stačil aby sa naše hrudníky stretli.

" hmm... už aj po mne ideš? " Taehyungove ruky pomaly našli svoje ruky na tvojom páse a silno ta strhol k sebe. V snahe udržať rovnováhu si mu na hruď položila dlane.