" Čo chceš ...? " Seulgi sa ramenom opierala o svoju skrinku zatiaľ čo ja som len nervózne prestupovala z nohy na nohu
" n-nič... len som zvedavá..." Mrmlala som si popod nos...
Luna toto je zúfalé...
" Už som dlho nevidela Yoongiho.. nevieš...nevieš ako sa má ...? " na to sa Seulgi začala rehotať
" Wooow!! Takže Luna ~ silná nezávislá Luna s jej vypatlanou opicou " Zrak jej prešiel na Namjoona ktorý stál za mnou so sluchadlami v ušiach. " Prišla za mnou ? A niečo odomňa chce vedieť...? "
Tvár som otočila k zemi a medzi prstami som držala list...
" No tak to musím využiť... čo spravíš za túto informáciu ? "
" P-pokúsim sa spraviť čokoľvek..." Pozrela som do jej očí a na to sa znovu začala smiať
" Pokúsiš ? No dobre.. Vidíš tam toho krásavca ? " Prstom ukázala na jedného z basketballistov...
Jung Hoseok
" Minule mi spomínal že vraj sa mu páčiš... a keďže chcem byť dobrá kamarátka mu teraz spravím láskavosť..." Potom sa pozrela na Namjoona ktorý bol duchom neprítomný
" Ja sa s ním nevyspí- "
" To ani nevravím... len si s ním dáš menší... makeout ? " Pristúpila ku mne bližšie a do ucha mi zašekala
" Budem vám kryť chrbty..."
Toto nieje dobrý nápad... Yoongi Hoseoka neznáša... ale... záleží na tom ? Záleží... uhh... bože..
Odstúpila som od nej a krútiac hlavou som povedala
" To nespravím.." Jej úsmev sa zmenil na jej povýšenecký pohľad
" Tak sa o Yoongim nedozvieš... takčitak to nechápem.. nieje to akoby si ho podviedla.." Seulgi sa potom otočila a odišla. Chrbtom som sa oprela o skrinku a pomaly som sa skĺzla po nej dole až k zemi.
Yoongi už asi mesiac nebol v škole.. Minule som ho chcela čakať pri skrinke ale zdá sa že jeho skrinka bola vyprázdnená... Keďže Yoongi nieje so mnou v triede ani neviem či je vôbec ešte na škole... Toto nieje dobré...
" Lionsing ? " Predomnou stála trénerka nášho basketballového týmu
Rýchlo som sa postavila a oprášila som sa
" Áno ? "
" Poď so mnou..."
ČO...
Sledovala som ju po celej škole až dokým sme neprišli k telocvičniam a nakoniec sme sa dostali do jej kabinetu. Na rozdiel od zapachtenej telocvične a odporného hluku to u nej bolo celkom čisté a pokojné. Na pracovnom stole mala rôzne medaile poháre a fotografie
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
V rámčeku tam bola fotografia celého basketballového týmu spolu aj s dvoma náhradníkmi Jinom a Jiminom....
" Sú rozkošný že ? " Posadila sa a spýtala sa ma keď si všimla že som sa pri tejto jednej fotke zastavila
" aj keď sa často hádajú.. sú si ako bratia... aspoň teda zvykli byť... Potom keď Yoongi prišiel o zrak.... všetko sa rozpadlo..." Oprela sa o stolík a natiahla sa po ďalšiu zarámovanú fotku
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
" Chudák chlapec... vždycki na ihrisku žiaril.. mal v sebe niečo s čím sa nie každý narodí... Vášeň... mal v sebe iskru... No ale po tej nehode to všetko skončilo.."
Chvíľu sme boli ticho... oči mi lietali po celom priestore a podľa všetkých vytlačených fotiek som videla ako moc trénerke na jej týme záležalo.
" Yoongi bol iba chodiaca mŕtvola... do ktorej ešte začali aj kopať jeho vlastný bratia... ale potom" Natiahla sa za mnou a chytila ma za ruku
" Si došla ty... a túto iskru znovu prebudila. Vieš... od začiatku som vás dvoch sledovala. "
Odtiahla som sa od nej a smutne som jej pozrela do očí.
" Prečo ste ma sem zavolali ? " Objala som sa okolo ramien a cítila som ako sa mi tlačia slzy do očí.
" Aj keď ma to asi bude stáť moju prácu... verím že si zaslúžiš to vedieť..." Postavila sa a položila mi ruky na ramená
" Yoongi odišiel zo školy... a... cestuje preč... Vraj ide niekam do Nemecka.. Pôjde na operáciu..."
Stiahlo mi hrdlo... začali sa mi potiť dlane
" Č..čo..? " Už som sa nebránila a nehala som slzy stekať dole mojími lícami
" Zajtra ráno už letí... Yoongi mi toho moc nepovedal... len že je malá šanca že sa mu zrak vráti...a potom dodal... že ak sa operácia nepodarí... " V tom sa jej začal triasť hlas a tiež jej slzy zasklili oči
" T-tak čo...? "
Trenérka ma posadila na stoličku kde predtým sedela ona a čupla si predo mňa. Silno mi stisla ruku
" Povedal že už ďalej takto žiť nemôže... dva týždne po zákroku má dohodnutú... eu...eutaná..." Nemohla to vysloviť.. zakaždým silno zavrela oči akoby ju to bolelo.
Za to na mojej strane sa všetko zastavilo... svet stál.. a ja som nevedela čo mám robiť...
" A-...aká je šanca že operácia bude úspešná..? " Vykoktala som zo seba potichu a v tom sa trénerka otočila na počítač ktorý mala otvorený na stole.
"... Veľmi malá.. minimálna... zatiaľ sa to podarilo len 5% pacientom a z toho len 2% mali trvalé následky... "
Takže len
2% ľudí... len 2% šance... to..to je nemožné...
V momente som sa postavila a ignorujúc protesty mojej trénerky som vyletela von z telocvične a nasmerovala som si to späť za Seulgi. Len čo som ju uvidela som zrýchlila a chmatla som ju za golier
" Ty ! Okamžite mi povedz kde Yoongi býva! Triasla som s ňou zaťiaľ čo ona len vystrašene na mňa pozerala
" J-ja ja ja-.. "
" Si retardovaná?! KDE-YOONGI-BÝVA?! " Odsotila som ju do skriniek a v tom som cítila ako ma silné ruky chytili zozadu a odtiahli od nej. Neobťažovala som sa obzrieť.. jediné čo som videla bola Seulgi predo mnou... Jediné dievča ktoré si Yoongi zobral k sebe domov.
" Luna ukľudni sa ! " Namjoon ma otočil k nemu a keď videl moje červené oči plné sĺz zoslabol. Niečo sa v ňom zlomilo a pustil ma. Už som na Seulgi neútočila... tvár som si zaborila do jeho hrudníka a začala som nahlas revať ako malé dieťa... bolo mi jedno že okolo mňa stál dav šokovaných študentov... aj to že Seulgi zdrhla.
