Dotyk V Tme

>€#&@{ł}][Đ

*@#|{<đłđ@!!!!!!!!!!!!!!!!!!

{łĐ]{Łł€[Ł[€[[Ł{đ&ł|Đ{Ł{[@|{

Čo...?

" đĐ#&]{łŁ€!!! " 

Niekto mi niečo hovorí...

"@[Đ&@łĐ}|Đ'}|Ł|{[Ł||&đĐĐ| !!!!! "

Silné svetlo mi udiera do očí ... chcem si ich zakryť ale nemožem sa pohnúť.. okolo ramien... hrudníka... pása... a kolien... som zviazaná... Otvorím oči...žmúrim po svojom okolí..

Vidím len čiernú oblohu s hviezdami... tie hviezdy sa hýbu... jedna mi pristála na nose... roztopila sa...

Zdá sa že prvý tohtoročný sneh už je tu...

" &ĐŁ[|{[[|@&&&&<<Đ@Đ|||Đ|Đ&|Đ ! " Ľudia okolo mňa kričia...

Som na lôžku...Kopa doktorov je okolo mňa a kričia po sebe povely... Na nos mi nasadili masku...  nadvyhnem hlavu ... Predomnou nemocnica... Pozrem naľavo... Ďalšie lôžko... A na ňom ležal muž s blonďavými vlasmi...

Tvárou bol otočený ku mne... So zavretými očami, pokojne spal. Bol nádherný ako anjel...

Znova ma obklopila tma...

" {ł@Đ Luna.. {@&Đ|Đ@.... prosím... đ{{Đ@" Cítila som pevný stisk na svojej ľavej ruke...

Nechcem vstať.

Je mi tu dobre.

Dajte mi pokoj...

"►☺65♦81 ... Prosím.. "

Nie...

Ja nechce-

Otvorila som oči dokorán...

Posadila som sa a horúčkovito som sa obzerala okolo seba. Bola som spotená a zadýchana akoby som práve ubehla maratón. Okolo mňa bola tma... Nikto nikde...

Ležala som na posteli ... nemocničnej posteli...

Posadila som sa na kraj postele a položila som svoje holé chodidlá na studenú kachličkovú podlahu... Mráz mi prešiel po chrbte a automaticky som sa objala okolo ramien. Nemala som na sebe nič okrem košele ktorú na sebe mali všetci pacienti... Zacítila som silnú bolesť v hlave a až ked som sa chcela za ňu chytiť som si všimla že ľavú ruku mám v sadre... Šokovane som sa na ňu pozerala... Obzrela som sa po miestnosti a na rohu som videla zrkadlo...

Pomaly som sa postavila a podopierajúc sa o postel som  prešla k zrkadlu...

A tam som stála... Hniezdo na hlave... kruhy pod očami ... a bledá unavená tvár...

nič nové...

Moje oči prešli nižšie..

Sadra na ľavej ruke.. pravá ruka zafarbená modrinami rovnako ako zvyšok môjho tela...

Vyzerala som ako chodiaca mŕtvola...

Prešla som ku dverám a vykukla som sa von z dverí a vzdychla som si keď tam nikto nestál. Pomaličky som sa prechádzala po prázdnych chodbách.. Nevedela som koľko je hodín. Kde som. Prečo tu som. Nič. Len som sa nehala viesť. Šla som tam kam ma nohy zobrali.

Zastavila som sa pred výťahom. Dvere sa otvorili a zasiahlo ma prudké svetlo ktoré z neho vyžarovalo.  Vstúpila som dnu a hneď sa mi na chodidlá popriliepali rôzne drobné kamienky a iné smeti. Stlačila som tlačítko a výťah ma vyviezol na najvyššie poschodie.

Keď som z neho vystúpila predomnou stál ešte rád schodov a kovové dvere. Jediné čo osviecovalo tmavú miestnosť bolo malé zelené svetlo nad kovovými dverami s nápisom exit.

V momente keď som dvere otvorila silný prievan ich otvoril dokorán, zastavila ich len stena o ktorú sa treskli a tým spraviliobrovský hluk. Ale mnou ani nepohlo. Vyšla som von a silný vietor zasiahol aj mňa. Rozstrapatil mi vlasy a začal sa mi s nimi hrať.

Krok za krokom som bola bližšie ku koncu...

Niekto tam stál ale keďže na streche bola úplna tma videla som len siluetu človeka.... muža...

" Kto... kto tam je ? " Prikročila som bližšie a postava predomnou sa mi otočila tvárou v tvár...

Z vrecka vytiahol mobil ktorý mu osvietil tvár. Bola pokrytá škrabancami ... Blonďavé vlasy boli roztrapatené ako hniezdo a hnedé oči sa dívali priamo do tých mojich... Aj keď ma nevideli v tme dívali sa priam do mojej duše...

" Čo do toho brka dávali... Do #@+e ešte stále ho vidím.. či to je tou zúfalosťou..? Už som sa naprosto zbláznila..." Začala som sa smiať... do očí sa mi vliali slzy a počas toho ako som sa smiala sa mi z očí liali vodopády sĺz...

" Ty si vždy bola čudná..." Pristúpil ku mne bližšie a položil svoje studené dlane na moje líca

" Ale aj to je dôvod prečo ťa milujem..."

V momente keď na moje pery položil tie svoje som to vedela... toto nieje sen.. len tak sa mi to nezdá.. Okamžite som sa od neho odtrhla a pravou rukou som mu vlepila facku...

" Ty Debil! Ty! Ty! " Pristúpila som k nemu a udierala som ho po hrudníku...

" Yoongi... Yoongi... Si tu... Yoongi je tu... Ty... Ty žiješ..." Pobozkala som ho ... zasa som ho udrela po hrudníku...

Chytil mi dlane a držal ich pevne vo vzduchu čím zastavil všetky moje údery... Už som len plakala... zúfalo som plakala... odporne.. ako malé dieťa...

" Yoongi... Yoongi..Yoongi Yoongi... " Keď som prestala odporovať pustil ma a moje ruky padli vedľa mňa... Tvár som si zaborila do jeho hrudníka a on ma pevne objal...

" Luna... už som tu... A nikam nejdem..."