Dotyk V Tme

Makeover

Piano... jemné, veselé biele klávesy ktoré boli striedané mólovými čiernymi....

Už bolo veľa hodín... a v budove konzervatória boli len dve živé duše... obaja si mysleli že sú sami...

Práve som prechádzala po chodbách s mobilom v ruke na ktorom som mala zapnutú baterku. Ja hlúpa som musela práve dnes zabudnúť peňaženku niekde v škole... bože... ešte k tomu som paranoidná a každý jeden zvuk mi zdvíha chlpy.

Prvú hodinu som bola vystrašená ale potom som si len povedala že sa niet čoho báť... všetko to je len moja predstavivosť

V tom sa po chodbe začal roznášať zvuk piána.

LEN SA TI TO ZDÁ! LUNA! PRESTAŇ SA BÁŤ A ZMUŽ SA!

Zahryzla som si do pery a pokračovala som v pátraní po svojej peňaženke...

Piano bolo čím ďalej tým hlasnejšie... a v tom sa do toho pridal aj hlas...

Počkať... veľmi povedomý hlas...

Potichu som sa vplížila do skladu odkiaľ hudba vychádzala... mala som pravdu.
Po tom ako som otvorila dvere predo mnou bolo veľké staré piáno za ktorým sedel Yoongi... okuliare mal položené na lavičke vedľa neho. Pomaly som sa priblížila a bez toho aby si to všimol som zdvihla jeho okuliare a sadla som si vedľa neho na lavičku...v izbe bola tma ale jemné mesačné lúče osviecovali malý sklad.

Bola som v úžase... Yoongi, aj keď je slepý dokáže hrať na piáno... keď som sa poriadne zapozerala na klávesy všimla som si že mali v sebe rôzne malé dierky.

Môj zrak prešiel na Yoongiho... jeho hlas bol tichý ale pomaly pridával na hlasitosti a intenzite jeho hlasu.. z pokojného rapu sa stal silný emotívny rap z ktorého som mala husiu kožu... posledné klávesy dohrali a Yoongi si zhlboka vzdychol.

" Nevedela som že vieš hrať na klavíri..."

Yoongiho reakcia bola rovnaká ako vtedy v ošetrovni... vždy ako koza stuhne a padne na zem... tentokrát som ho ale chytila za ramená a objala počas toho ako som sa smiala.

" Ah Yoongi prepáč... nemohla som si pomôcť... " Moje ruky si našli svoje miesto zaborené v jeho vlasoch a jemne ho škrabkali.

" Prečo tu si..? Či si naozaj mnou posadnutá? " Yoongi neodporoval.. tvoje hladkanie a škrabkanie ho vždy ukľudnilo a vyčarilo mu to úsmev na tvári.

" ako sa tá pieseň volá ? " potichu som zašepkala a on len zhlboka vydýchol.

" zatiaľ meno nemá.."

" tak kto to napísal mi aspoň povedz... "

" Ja... " Yoongi sa odtiahol od nášho objatia aby mi mohol byť tvárou v tvár

" Niekedy.. už len také maličkosti... ako uvidieť pramienok vlasov na nesprávnom mieste a vrátiť ti ho za ucho... mi chýbajú... ani nevieš ako moc to chcem teraz spraviť... bola by to perfektná výhovorka..."

Jednu vec som si od toho ako som sa ho zastala pred Taehyungom všimla... Yoongi sa mi začal viac otvárať a začal medzi nami nejaký skinship ktorý tu doteraz nebol.

Chytanie za ruky, objatia a hladenia sa stali každodennou záležitosťou. Predtým ho dokázalo vyprovokovať už len keď som sa ho nechtiac chytila keď sme kráčali vedľa seba...

" na čo ? "

" Aby som sa ťa mohol dotknúť na tvári... " jeho chladné dlane sa pomaličky presunuli na moje horúce líca.