Dotyk V Tme

Rilakkuma

" Nazdar kráska..." Namjoonove pery sa jemne dotkli mojeho ucha čo ma donutilo odskočiť.

" DO RIT- Namjoon! " Okamžite som ho odsotila ale on my chytil za ruky a pritiahol späť k sebe.

" No neviem či to naozaj chceš tam ale-"

" Ah bože... dospej..." Odtiahla som sa od neho a zdvihla som svoju kabelku do ktorej som sa práve zbalila...

" Nie ďakujem... Počuuuuj ~ Kedy si dáme rande ? " Zobral si moju kabelku a prehodil si ju cez plece zatiaľ čo sme obaja kráčali po chodbe

" Keď tvojmu penisu narástu krídla a odletí..." Otrávene som prehodila očami

" Ale no... Luna..." Namjoon ma chytil za ruku a zastavil ma. Keď som sa naň tentokrát otočila tak mal vážný výraz na tvári

V tom jeho druhá ruka vyhrnula môj rukáv a bolestne pozrel na linky ktoré mi zdobili zápästie spolu s modrinami.

" Vie o tomto Yoongi ? "

V momente som si odtiahla ruku a bez toho aby som sa naň pozrela som si rukáv zasa zhrnula dole

" Nie... a opovaž sa mu to povedať! "

" Luna... takto nemôžeš žiť...To ti spravili tie baby ? " Namjoon sa pozrel za mňa a keď som následovala jeho pohľad som uvidela Seulgi a spol

" Nestaraj sa..." Chcela som odísť ale v tom ma Namjoon znova zadržal

" Musím sa starať... Luna... Toto nemôže pokračovať..." Namjoonov pevný stisk na mojom zápästí sa zjemnil a ja som prestala odporovať. V tichosti som ho len pozorovala a čakala čo povie

" Potrebuješ niekoho.. kto na teba dá pozor... Luna... Mala by si byť s niekým kto ťa ochráni..." 

Na to som sa kruto a chladne zasmiala

" Akože koho..? Teba? "

" Luna ja viem že som ťa tiež šikanoval.. ale... nie takto... " Vlasy mi zhrnul na stranu a smutne pozrel na moje zašité ucho... predtým mi jedna z nich urvala náušnicu...

" Počuj... toto možno bude znieť divne...ale... asi... asi ťa... fakt ťa mám rád... a čím ďalej tým viac chcem byť po tvojom boku... byť ti oporou a ochránco- "

" Tak to je skvelé..." Yoongiho hlas prerušil Namjoona a obaja sme sa naň prekvapene pozreli...

" Yoongi..." Namjoon prehovoril ale Yoongi ho hneď zastavil dlaňou ktorú mu dal pred tvár.

V momente Yoongi stál pri mne a s pevným stiskom na mojom zápästí ma odvliekol do skladu. Povedať že som bola vystrašená by bolo málo... Yoongi ma sotil do steny a okamžite mi svojími chladnými rukami rozopol prvých pár gombíkov od košele a strhol mi ju až po lakte dole... Zakňučala som keď jeho pery začali silno bozkávať môj krk a zanechával po ňom kopu silných tmavých značiek... Keď sa Yoongi zahryzol tak som si dlane dala na jeho ramená a odtiahla som ho od seba.

V tom som videla slzy v jeho očiach... Jeho ruky mi potom vyhrnuli rukáv a prešli po mojom zápästí... V momente jeho tvár padla dole na zem a Yoongi začal ešte silnejšie plakať.

" Vedel som to... " Jeho slané slzy dopadali na moje zápästie

" P-prečo... prečo si mi to nepovedala... ja... ja..." Jeho hlas bol niečo medzi plačom a šepotom.. bol tenký a slabý... Dlane si priložil na tvár a čupol si.. Začal predomnou plakať ako malé dieťa.... Lámalo mi to srdce... Nemohla som nič spraviť... len som zamrznutá hľadela na Yoongiho ako sa pomaličky rozpadával... Bála som sa ho dotknúť... akoby sa obyčajným dotykom rozbil...