Krátke hororové príbehy

Bloody Mary

Zapálila som sviečku a zhasla zápalku. Bola som v pivnici nášho starého domu. Stála som pred starým zrkadlom, ktoré zahaľovala kopa pavučín. O zrkadlo som mala položený mobil.

So strachom som vzala sviečku do rúk, pozrela sa do zrkadla a prehovorila: ,,Nechaj ma..." Otočila som sa a po chvíli som sa odvážila pokračovať. ,,...Bloody Mary." Znova som sa otočila. ,,Bloody Mary." povedala som druhýkrát.

Vzala som mobil, zapla na ňom videonahrávanie a s miernym úsmevom som začala: ,,Ahojte priatelia. Nedávno som sa dopočula o Bloody Mary Challenge a rozhodla som sa o tom urobiť video, pretože moji priatelia by mi neverili, že som ho naozaj skúšala. Pravidlo znie: nemôžem zapnúť svetlá, ani keby som chcela. Takže... poďme na to." Zhlboka som sa nadýchla a začala. ,,Bloody Mary. Bloody..." prerušil ma buchot, zrejme vychádzajúci od hlavných dverí. Ja som sa však vzdať nechcela. Pokračovala som. ,,...Mary. Bloody..." Znova buchot.

,,...Mary." dokončila som vetu a so zatajeným dychom som načúvala. Chvíľu sa nič nedialo, takže som sa usmiala a nádejala sa, že som splnila Bloody Mary Challenge. Povedala som: ,,Hovorila som to. Nič sa nedeje..." Ale v tej chvíli som znovu počula buchot, tentokrát oveľa silnejší. Otvorila som dvere na pivnici. Nikto za nimi nebol, tak som išla k hlavným dverám.

Pomaly a opatrne som kráčala celým domom až ku vchodu so sviečkou v jednej a s mobilom v druhej ruke. Každú chvíľu sa ozýval buchot. A stále od vchodových dverí. Plameň sviečky sa jemne trepotal.

Prišla som až k dverám. Položila som mobil a hľadala v sebe odvahu na to, aby som dvere otvorila. Vždy, keď som sa chcela dotknúť kľučky, ozval sa silný buchot. Moje srdce sa chvelo od strachu a tiež silno búšilo. Ruky sa mi triasli.

Chystala som sa otvoriť dvere, keď som spoza seba počula akýsi šuchot alebo niečo také, vlastne ani neviem, čo to bolo. Prudko som sa otočila, ale nič podozrivé som nevidela. Otočila som sa teda späť k dverám. Bola som tak zamorená strachom, že som si už úpenlivo želala, aby toto všetko skončilo. Opatrne som teda otvorila dvere. Za nimi stál môj manžel, Eric.

,,Vydesil si ma k smrti!" s obrovskou úľavou som povedala Ericovi. Nevyzeral naštvane, skôr mal výraz ,,konečne si mi otvorila". ,,Stojím tu už snáď celú večnosť." sťažoval sa. ,,Prepáč." Eric vstúpil dovnútra a išiel smerom do kuchyne.

Zatvorila som dvere a zobrala do ruky mobil, na ktorom bolo stále zapnuté nahrávanie. ,,Sorry, ľudia. Niekto búchal na dvere a vydesila som sa. Myslela som si, že to bola Mary. A hádajte, kto to bol? Môj manžel. Takže som splnila Bloody Mary Challenge." Chcela som ešte pokračovať, ale v tej chvíli moje srdce bilo tak ako nikdy predtým. Na displeji mobilu som videla prichádzajúci hovor. Volal... Eric.

Nedokázala som to pochopiť. Napriek tomu som však s búšiacim srdcom zodvihla a v telefóne som počula Ericov hlas. Môj dych sa čoraz viac zrýchľoval. Pustila som mobil, ktorý spadol na zem a ustúpila som o krok ďalej. Pozerala som sa na ,,falošného Erica". Celá som sa triasla a mala som šťastie, že som neodpadla.

Tá osoba, ktorá prišla ku mne domov namiesto môjho manžela sa otočila a vtedy som zistila, že to nebol Eric. Bola to Bloody Mary.