Krátke hororové príbehy

Kookie

Sedela som na gauči a pozerala nejaký starý film.

Obzrela som sa do kuchyne. Moja opatrovateľka mala okolo seba plno papierov a niečo písala. Prešla som ku stolu za gaučom a otvorila nádobu na sušienky. Pár som si ich vzala a vrátila som sa k pozeraniu filmu.

Keď sa mama vrátila z práce, ležala som a skoro som zaspala.

,,Koľko sušienok si mala?" opýtala sa ma. ,,Len jednu." ,,Jednu?" opýtala sa ma so zdvihnutým obočím. Prikývla som. ,,Naozaj?" Posadila som sa. ,,Mala. Som. Len. Jednu." povedala som jej s dôrazom na každé slovo. ,,Mám spočítať každú jednu sušienku v nádobe? Ak si zjedla iba jednu, tak ako tvrdíš, malo by ich tam byť presne trinásť." S týmito slovami prešla k nádobe a otvorila ju. Nevidela som, čo presne tam robí, ale keď odstúpila, na stole bola nová nádoba. Tá stará bola v tvare macka a táto nová mala na sebe namaľovanú hlavu klauna. Vyzeral desivo.

,,Toto je naša nová nádoba na sušienky." povedala mama. ,,Nepáči sa mi!" zvolala som. ,,Dieťa, ktoré bude kradnúť sušienky..." mama naznačila podrezané hrdlo alebo niečo také. Proste že by ma to zabilo.

,,Prečo si to priniesla domov?" opýtala som sa. ,,Už žiadne sušienky." povedala a odišla.

---

Mama vonku telefonovala. Ja som pomaly prišla k nádobe. Otvorila som ju a vzala som si sušienku. Zahľadela som sa do očí toho klauna a zahryzla som do sušienky. Nič sa nestalo, no aj tak som sa rýchlo vrátila na gauč.

Bol večer a ja som znova ležala na gauči. Teda lepšie povedané, spala. Keď som sa zobudila, v telke stále išiel film. Poobzerala som sa po obývačke. Nikde nebolo nič. Zapozerala som sa do filmu a vtedy som za jednou pani niečo uvidela. Niečo, čo do toho filmu nepatrilo. Pretočila som film a znova ho pustila. Za pani sa zjavila hlava klauna, podobná, ako je tá nádoba.

Otočila som sa na tú nádobu a potom znova k filmu. ,,Mami!" zakričala som. Vyšla som hore do jej spálne, ale nebola tam. Pozrela som sa na chodbu, ale nebolo tam nič, čo by mi povedalo, kde je mama. Otočila som sa späť do miestnosti a vtedy sa predo mnou zjavila nejaká červená plachta a pod ňou niečo bolo. To niečo sa začalo hýbať. Ešte raz som zavolala na mamu a prišla som k tej plachte. Stiahla som ju dolu, ale nič pod ňou nebolo. Vtedy ma niečo schmatlo.

Strhla som sa zo spánku. Nado mnou stála mama. Objala som ju.

,,Budeš v pohode?" opýtala sa ma, keď som už ležala v posteli vo svojej izbe. Prikývla som. Mama sa usmiala, zhasla svetlo a zavrela dvere.

Hľadela som do stropu. Nemohla som zaspať. Po pár minútach som počula vedľa mojej postele nejaký šuchot. Otočila som sa na druhý bok a predo mnou som uvidela klauna.