Krátke hororové príbehy

The Bells

Zložil som. Práve som dotelefonoval s mojou kamarátkou. To, o čom sme hovorili, nie je podstatné.

Vyšiel som von. Počul som zvuk kostolných zvonov. Vrátil som sa dnu. Zvuky stále silneli. Potom prestali, ale po nich nasledoval veľmi silný a vysoký... dalo by sa povedať, že to bol piskot. Boleli z toho uši.

Po pár sekundách to prestalo, no potom to začalo znova. Snažil som sa tú bolesť v ušiach nejako zastaviť.

Keď to zase prestalo, nechtiac som zhodil vázu, ktorá bola na stole vedľa mňa. Vtedy som si uvedomil, že nič nepočujem.

Neviem, či to bola len halucinácia alebo to bolo naozaj, ale mal som pocit, že popred mňa prešiel nejaký človek. Zdvihol som hlavu, ale nikto tam nebol.

Prešiel som do tmavej obývačky a zapálil som svetlo. Zase nikto.

Vrátil som sa do kuchyne. Na zemi som si všimol krv. Boli to stopy od bosých nôh. Nasledoval som ich. Tam, kde končili, bolo na zemi zakrvavené tričko.

Zobral som ďalšiu vázu s nápadom, že by som ju mohol použiť na sebaobranu, ale potom som si to rozmyslel a vzal som kľúče od auta, ktoré ležali v porcelánovej miske. Keď som ich bral, už som zase normálne počul zvuk, ktorý vydávali. Vydýchol som si.

Na pleci som pocítil niečiu ruku. Pustil som kľúče a otočil som sa. Najprv som mal pocit, že v miestnosti nikto nebol, ale vedľa mňa bola hrozivo vyzerajúca žena s veľmi dlhými zubami (na obrázku). Žena otvorila ústa.

---

Malý Alvin práve raňajkoval. Jeho mama Caitlyn bola s ním a snažila sa dovolať jej kamarátovi, s ktorým včera volala. Nedvíhal. Nakoniec to vzdala a doniesla Alvinovi pohár džúsu. Potom sa vrátila ku kuchynskej linke.

Spozornela a Alvin tiež. Obaja počuli kostolné zvony. Ich zvuk stále silnel.