Krátke hororové príbehy

Skypemare

Varovanie: Nevhodné pre slabé povahy.

,,Dobrý večer. Som Gary Gray a prinášam vám čerstvé správy. Je Halloween a ak ste teraz vonku, nepochybne uvidíte nejakých duchov a škriatkov, ktorí putujú po okolí. Ale dnes je tu jeden duch, pri ktorom sú miestne orgány na pozore."

,,Prosím ťa," ozvala sa Jenna, moja kamarátka, s ktorou som skypeovala, ,,mohla by si stíšiť tú telku? Nič nepočujem." Tak som teda prišla k televízii. Reportér hovoril: ,,Thomas Kendel ušiel dnes ráno a robí tento Halloween obzvlášť strašidelným." Vzala som ovládač a telku stíšila. Vrátila som sa späť k notebooku.

,,Okej. Lepšie?" opýtala som sa. ,,Áno, ďakujem." Jenna sa usmiala. ,,Ako sa máš?" ,,Celkom dobre." opätovala som Jenne úsmev. ,,Vieš čo? Myslím, že by malo byť nejaké pravidlo v príručke pre randenie, ktoré by hovorilo, že chalan nemôže nechať dievča doma samú na jej obľúbený sviatok." povedala Jenna. Zasmiala som sa. ,,Štve ma, že len tak sedíš doma, keď by si mala byť vonku v kostýme." Napila som sa vína. ,,Viem, len sa necítim, že by som mohla byť ako Sandra Dee." zasmiala som sa a rozpustila som si vlasy. ,,Takže... povedz mi, čo sa stalo so Steveom?" usmiala som sa. Jenna tiež a po sekunde odpovedala: ,,Bolo to hrozné." Úsmev mi z tváre zmizol. ,,Čo?!" ,,Áno, odhodil ma." zamávala rukou Jenna. Pohľadom som zablúdila k televízii. Reportér stále hovoril. ,,Nechávajte svoje deti vnútri. Hoci detaily sú skreslené, odsúdenec je stále extrémne nebezpečný." Započúvala som sa. Vyrušila ma Jenna. ,,Môžeš vypnúť tú televíziu? Naozaj nič nepočujem." ,,Prepáč." Vypla som telku. ,,Neospravedlňuj sa," hovorila Jenna. ,,Išla som do baru a rovno oproti mne bol ten najkrajší chalan, akého som kedy videla. Ako znamenie z vesmíru. Bol to presne ten typ chalana, akého mám rada."

Jenna ležala na posteli a oproti sebe mala notebook. Za ňou sa zjavila postava. Jenna ju ale nevidela, tak pokračovala. ,,Bol ako... taký bad boy, chápeš? Ale vyzeral ako..." ,,Jenna, ty si blázon!" zvolala som, keď som uvidela postavu za Jennou. ,,Steve išiel s chlapcami von na noc a ty si dovedieš domov nejakého cudzinca z baru." Jenna sa zamračila. Zrejme nechápala, o čom hovorím. Postava bola stále za Jennou vo vedľajšej miestnosti.

,,Najmä keď nejaký psychopat ušiel z psychiatrickej liečebne." dodala som. ,,Nevzala som ho k sebe domov!" oponovala mi Jenna. ,,Aj keď by som mohla. Mohla by som sa vrátiť späť do baru a dostať ho odtiaľ." ,,Tak potom kto za tebou stojí?!"

,,Čo?!" Jenna sa otočila, ale postava zmizla. Zasmiala sa. Znova mi venovala pozornosť. ,,Veľmi vtipné. Naozaj veľmi vtipné! Pekný pokus. Skoro som ti naletela, ale videla som ten film." Postava sa znovu zjavila za Jennou. ,,Jenna, vážne! Niekto sa hýbe v izbe za tebou!" Jenna sa teraz zatvárila mierne vydesene. Pomaly sa otočila, ale postava zase zmizla. Bolo vidieť iba ako vietor rozvieval záclonu. Jenna vstala z postele a išla sa do tej miestnosti pozrieť. Napäto som čakala.

,,Haló?" zvolala Jenna. Pomaly kráčala. ,,Jenna?" zavolala som na ňu. Odrazu ju niekto schmatol a niekam odtiahol. ,,Nie!" zakričala som. Vydesene som sedela na kresle. Znovu sa zjavila postava. Prikryla som si rukou ústa. Neznámy prišiel k notebooku a skypeová obrazovka sčernela, ale zvuky bolo počuť. Okamžite som vzala mobil a vytočila políciu. Nervózne som sa prechádzala po obývačke s telefónom pri uchu. ,,911, aký je váš problém?" ozvalo sa zo slúchadla. ,,Môj bože. Nedeje sa to u mňa, ale... u mojej priateľky. Niekto sa jej vlámal do domu." ,,Ste si istá, že to bolo vlámanie?" ,,Áno, som si istá." ,,Potrebujem adresu vašej priateľky." ,,Dobre... vydržte." Začala som hľadať Jenninu adresu, ktorú som mala uloženú v mobile. Vrhla som rýchly pohľad na notebook. Jenna kričala.

Našla som Jenninu adresu a vrátila som sa k hovoru. Na displeji sa mi zjavilo: Hovor ukončený. ,,NIE! BOŽE, NIEEE!" vrieskala som. Znovu som vytočila 911. ,,911, aký je váš problém?" ozvalo sa znovu. ,,Pred chvíľou sa mi zrušil hovor. Niekto sa vlámal do domu mojej priateľky." Niečo sa objavilo na obrazovke notebooku. Stlačila som Enter. ,,Potrebujem, aby jej niekto pomohol. Hneď teraz. Jej adresa je... 1211 West Willow, byt A." Na notebooku prebiehalo načítavanie fotky, ktorá mi prišla z Jenninho notebooku. Boli na nej odrezané prsty a množstvo krvi. ,,Bože, on... on jej odrezal prsty!" zvolala som. Bola som zhrozená.

,,Pani, potrebujem vaše informácie." Znovu som skríkla a zrušila som hovor. Prišla mi ďalšia fotka. Znovu som stlačila Enter a čakala s divo bijúcim srdcom. V ruke som zvierala mobil. Na ďalšej fotke bola Jennina ruka odrezaná vo vani. Kričala som ako šialená, div mi stačili hlasivky. ,,NIE! PRESTAŇ!" Po stlačení Enteru sa fotka presunula do koša. ,,Prosím, pomôžte jej niekto! PROSÍM POMôŽTE JEJ!"

Telefón som si priložila k uchu. ,,911, aký je váš problém?" ,,Prosím! Zomiera! Prosím!" ,,Alison, máme vaše ID volajúceho. Posielame niekoho na miesto, ktoré ste nám poskytli." ,,Prosím! Pomôžete jej?!" ,,Polícia a sanitka boli poslané. Teraz potrebujeme nejaké informácie." ,,Dobre. Dobre." Snažila som sa upokojiť, no bohužiaľ to nešlo.

Prišlo mi ďalšie video s názvom PREHRAJ MA TERAZ. Váhavo som stlačila Enter. Takmer som ani nedýchala. Uvidela som Jennu vo vani. Na stene bolo plno krvi. ,,Môj bože!" Potom som uvidela niekoho mobil a v ňom bol môj vlastný kontakt. Meno, fotka...

A bydlisko.

,,ON SI IDE PO MŇA!!!" Prirútila som sa do kuchyne a vzala som prvý nôž, ktorý mi padol pod ruku. Bežala som k notebooku, ale pošmykla som sa. Začala som stonať od bolesti. Pri páde sa mi celá čepeľ noža zapichla do boku. Bezmocne som ležala na zemi a lapala som po dychu.

Jenna sa na videu usmiala. ,,Steve! Necháš ma tu navždy?" smiala sa. ,,Prepáč." povedal Steve. Alison sa pozrela na svoj bok. Krvácala.

Jenna vstala z vane. Operátor v Alisoninom mobile povedal: ,,Prepáčte. Pani, na tej adrese nie je žiadny nepokoj. Všetko vyzerá v poriadku."

Otočila som sa na brucho. ,,Ste si istá, že ste nám dali správnu adresu?" počula som z mobilu. Snažila som sa ho vziať, ale bol priďaleko.

Steve sa zjavil na videu spolu s Jennou. Usmievali sa. ,,Šťastný Halloween, Allie!" zvolal Steve, ktorý držal kameru.

,,Haló? Ste tam?" ozval sa operátor. Naťahovala som ruku k mobilu, ale nedokázala som sa takmer ani pohnúť.

,,Dúfam, že ťa to rozveselilo! Ahoj!" usmial sa Steve.