Krátke hororové príbehy

7 Rules

Odomkla som a vošla dnu. ,,Pani Minayo?" Minayo sa neozývala. Požiadala ma, aby som jej strážila dom či niečo také.

Položila som kľúče na stôl. Vedľa bol papier. Vzala som ho a začala čítať.

Vitaj. Teším sa, že si prišla. Tak, ako mnoho ľudí verím, že dom je odrazom tvojej duše. Ty máš za úlohu chrániť moju dušu. Musíš dodržiavať 7 pravidiel. Nie je to ťažké. Za predpokladu, že všetko pôjde dobre a budeš dodržiavať všetkých 7 pravidiel, dostaneš zálohu 200 dolárov na tvoj účet zajtra o deviatej ráno. Tu je mojich 7 pravidiel.

Otočila som list na druhú stranu.

Pravidlo 1: Na pulte je víno, ale nemôžeš z neho piť pred pol deviatou večer a už vôbec nie po pol desiatej večer.

Pravidlo 2: Edgar, môj kocúr, má rád, keď ho kŕmim skoro. Prosím nechaj mu jedlo presne o šiestej večer. Pravdepodobne ho tu počas svojho pobytu neuvidíš, ale budeš ho počuť.

A mala pravdu. Počula som, ako Edgar chodil po dlážke, ale nevidela som ho.

Pravidlo 3: Gauč je na sedenie.

Prešla som do obývačky.

Ak si budeš chcieť ľahnúť, musíš použiť spálňu, ktorú som pre teba pripravila.

Otvorila som dvere na mojej spálni. Bola celkom pekne zariadená, ale nič zvláštne. Znova som prešla do kuchyne a oprela som sa o linku.

Pravidlo 4: Žiadni hostia, žiadny hluk, žiadne párty, žiadne výnimky.

Začala som byť z toho nervózna. Ani neviem ako a prechádzala som sa po kuchyni hore-dole.

Pravidlo 5: V tomto dome nezamkýnam dvere a nezamkýnaj ich ani ty.

Pravidlo 6: Vypni všetku elektroniku predtým, než pôjdeš spať.

Pravidlo 7: Nevstupuj do miestnosti na konci haly.

Pozrela som sa doľava. Bola tam tá miestnosť. Vŕtalo mi v hlave, prečo tam nemôžem ísť, ale teraz som to nechcela riešiť. No aj tak som od tých dverí nedokázala odtrhnúť oči.

Keď som sa znovu pozrela na papier, úplne na konci bolo:

A heslo od wifi je fuzzy123.

5 hodín poobede
Zobrala som si knihu, sadla som si na gauč a čítala som. Po sekunde ma však prestala baviť.

5:59 večer
Nudila som sa. Strhla som sa na zapípanie mobilu. Vstala som z gauča, otvorila skrinku a do Edgarovej misky dala jeho žrádlo.

Keď som kráčala ku gauču, znova som počula Edgara, ako cupká po podlahe. Otočila som sa. V miske už nič nebolo. Trochu som sa zľakla.

6:30 večer
Išla som si do pohára napustiť vodu z vodovodu. Zrak mi padol na fľašu vína. Spomenula som si, že by som víno nemala piť pred pol deviatou. Pokrútila som hlavou. Nemôžem tie pravidlá porušiť.

Siahla som po ovládači od televízie a zapla som ju. Tá však nefungovala. Tak som ju vypla.

Odrazu ma pochytila hrozná túžba napiť sa z toho vína. Povedala som si, že to jednoducho nemôžem, ale bolo to silnejšie ako ja. Otvorila som fľašu.

9:35
Zo spánku ma vyrušil hlasný buchot. Uvedomila som si, že som na gauči ležala. Vstala som a prešla som k hlavným dverám. Keď som ich otvorila, nikto tam nebol. Potom som si všimla pootvorené dvere. Tie, na konci haly, do ktorých mi Minayo zakázala vstúpiť. No nemohla som.

,,Haló?" zvolala som a pomaly som sa k dverám blížila. ,,Je tam niekto?" Vstúpila som do miestnosti. Započula som ženský hlas.

Nesplnila si pravidlá.

Vtedy sa dvere zabuchli a ja som začala kričať.

Nikto iný pred tebou ich nikdy nesplnil...