-Malé dievča Hotaru sa stratí v lese,o ktorom sa hovorí,že sa v ňom vyskytujú zvláštne bytosti.Jedna taká bytosť sa pred ňou objaví a z lesa ju vyvedie. Láskavý záchranca s maskou na tvári. Nič zvláštneho na ňom není okrem masky a ešte jednej veci.K...
Na druhý deň ako som sa zobudila,hneď som sa vydala do lesa bohov. Bolo krásne slnečné počasie aj keď troška pofukoval letný vietor. Prišla som k tým kamenným doskám kde som sa naposledy videla s Ginom. Uvidela som ho sedieť na kamenných schodíkoch smerujúcich k nejakému kamennému stĺpu. Gin povedal:,,Prišla si.Vážne som si nemyslel,že prídeš." Ostala som spolootvorenými ústami stáť a hľadieť na Gina v maske.Napokon som sa k nemu rozbehla a zakričala:,,Čakal si na mňa!" No on ma treskol po hlave s palicou a spadla som na zem. Gin s naštvaným hlasom hovorí:,,Ty sa proste nepoučíš,čo?" Zasmiala som sa a odpovedala:,,Bola som tak šťastná,že.. prepáč." V tom sa zrazu Gin postavil zo kamenných schodíkoch na ktorých sedel.Zoskočil z tých schodíkov až dole ku mne. Otočil sa za seba a povedal:,,Je tu dosť teplo,nepôjdeme niekam kde je chladnejšie?" Zľakla som sa,žeby som sa mohla znova stratiť len som zamrmlala ,,hm". Gin:Neboj sa,znova ťa odtiaľto vyvediem." A šiel naspäť po tých schodíkoch,kývla som hlavou a išla za ním.
Ako sme sa prechádzali mala som so sebou tašku kde som mala veci.Jednou z tých vecí boli aj nanuky.Ponúkla som jeden aj Ginovi. Keď ho išiel jesť nadvihol si masku odkiaľ mu bolo vidieť len ústa,ale ľudské ústa. Ako sme sa naďalej prechádzali po lese,okolo nás sa začala tvoriť menšia hmla.Obzerala som sa okolo.Zrazu sa mi zdalo akoby nás niečo pozoruje tak som sa zastavila a pozrela sa na kríky ale nik tam nebol.Tak som pokračovala ďalej s Ginom.Ako sme si ďalej kráčali lesnou cestičkou približoval sa po tráve k nám nejaký tieň.No keď som sa tam znova pozrela,videla som ten tiež na strome.Zľakla som sa a začala som sa triasť.Ten tieň bol celý čierny bolo mu vidieť len ústa s dvoma očami.Tieň prehovoril:,,Gin? Je to ľudské dieťa? Môžem ju zjesť? Začala som sa strašne báť.Tak som sa skryla za Gina. Gin:,,Nie.Je to kamarátka." Tieň na to v nemóm úžase odpovedal:,,Naozaj? Ľudské dieťa,nedotýkaj sa Ginovej kože! Ak sa ho dotkneš,tak ťa zjem!" Preľakla som sa a zrazu začal Gin prskať.Ako Gin prskal z tieňa sa stala líška a napokon utiekla.Gin povedal:,,Je to jeden z démonov." Pozrela som sa naňho a on ďalej pokračoval:,,Premieňa sa,aby strašil ľudí ale inak je to dobrák." S údivom som sa pozrela znova tam kadiaľ ušla líška. A na plné ústa som zakričala:,,to je úžas!To je prvý krát čo som videla naozajstného démona!Takže naozaj existujú!".Gin na to:,,A čo som podľa teba ja?" a otočil sa a kráčal vpred lesnou cestičkou.Bežala som za ním aby som ho nestratila z dohľadu.Spýtala som sa ho:,,Gin,ty nemáš tvár?Prečo nosíš masku?" on na to:,,iba tak.Mňa si nevšímaj. Povedz mi niečo o sebe." Cítila som,že sa troška červenám no Gin si toho nevšimol,spýtala som sa:,,Si zvedavý?" Gin:,,To preto som čakal na teba." Pozrela som sa naňho s veľkým úsmevom,a začala som pobehovať okolo neho.Prišli sme na veľkú lúku kde rástli krásne rastliny,úplne každej inej farby.
Tento deň a aj deň potom som sa do lesa vracala za Ginom.Chodievala som sa tam hrávať spolu s ním.Ukazoval mi veľa pekných vecí,rieku na ktorej sme púštali loďky z papiera,naháňali sme sa okolo stromov,trávili spolu čas.Takto prešlo niekoľko rokov.Síce to bolo hlúpe,ale bola to taká sranda.Spomínam si ako sme boli na lúke ja som trhala kvety a Gin ležal na tráve.Prišla som k nemu s kvetinami v rukách a spýtala sa:,,Gin spíš?" no on neodpovedal. Chcela som sa strašne pozrieť pod jeho masku,akú môže mať vlastne tvár?Ako som kľačala nad ním pomalým pohybom som mu dávala dole masku.Keď som ju dala dole.. Videla som má úplnú ľudskú tvár,troška bielu ako stena.Otvoril oči a usmial sa.V tom som zakričala:,,Prepáč!" a masku mu dala buchnutím znova na tvár. On sa od bolesti prevaľoval na tráve.No nakoniec sa posadil a povedal:,,Útočiť na niekoho ked spí..Si to ale desivé dievča." S ľútostou som sa mu znova ospravedlnila:,,Prepáč,ale ty si predstieral,že spíš?" Oprel si ruku o koleno a ignoroval moju otázku:,,Vypadal som normálne,že?" Prikývla som a spýtala sa:,,Tak prečo tu masku nosíš?" Odpovedal:,,Kebyže som tu masku nenosil,tak by som nevyzeral ako démon."Ostalo medzi nami menšie ticho,ja som sa dívala naňho a on na mňa.No po pár minútach otravného ticha som povedala:Si zvláštny."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
On sa pousmial a išlel ma odprevadiť naspäť ku východu.Po tých kamenných schodíkoch som sa ho spýtala:,,Hej Gin?. Gin:,,Hm?". Ja:,,Zajtra sem už nebudem môcť prísť.Už som ti o tom hovorila,že? že iba cez leto zostávam u dedka.Takže sa zajtra musím vrátiť domov." Jediné čo mi na to povedal bolo to jeho ,,hmm" no po chvíli sa zastavil a otočil sa na mňa:,,Prídeš nabudúci rok?" So slzami v očiach preplnené šťastím som prikývla.
