5.Časť-Slávnosť démonov

58 6 0
                                    

Na druhý deň sme išli spolu k rybníku.Mala som oblečené krásne tyrkysové šaty a Gin mal bielu košeľu s kvetinami na spodu.
Ja:,,Slávnosť démonov?"
Gin:,,Nie,letná slávnosť usporiadaná démonmi.Hotaru,nepozval som ťa keď si bola malá,pretože som si myslel,že by si sa bála.Môžeš sa dnes večer
nenápadne vypariť z domu?Chcel som tam s tebou ísť,už dlhú dobu predtým.S polootvorenými ústami som sa čudovala čo mi to zrovna hovorí,no keď mi to došlo
začala som od radosti skákať a zakričala som:,,Chcem ísť!" Gin na to:,,Počkám na teba v osem na našom mieste."
Otočila som sa smerom k rybníku a pokračovala:,,Ale slávnosť plná démonov znie docela strašidelne..A ešte k tomu bude noc.Gin si zdvihol masku z tváre a dodal:,,
Buď pokojná.Navonok sa nelíšia od ľudskej slávnosti.Veď predsa to má napodobňovať ľudské slávnosti.A ja ťa ochránim."
S úsmevom až kdesi za ušami som odpovedala:,,Keď povieš niečo takého,tak by som najradšej ti skočila okolo krku."
Gin:,,Tak do toho.Vážne." a odprevadil ma zase ku našemu miestu.Aby som sa išla domov pripraviť na slávnosť démonov.

Bola noc,na oblohe bolo plné nebo hviezd doslova žiarili v tento deň.Obliekla som sa do kimona.Ktoré bolo rúžovej farby s bielymi kvetmi.Vedľa mňa šiel Gin tiež v kimone
,ktoré bolo šedej farby a na tvári mal svoju masku.Naozaj to bola slávnosť podobná tej ľudskej.Dokonca deti a démoni vyzerali ako ľudia.Išli sme okolo veľa stánkov kde sa predávalo
všetko možné.Ja:,,To sú všetci démoni prezlečení za ľudí?" Gin:,,Presne tak.Počul som,že sa sem nevedome zamiešajú aj ľudia."
Už som bola pripravená vyraziť ku predu no v tom.Gin:,,Hotaru? Toto si uviaž okolo zápästia." Bol to nejaký kus látky.A aj on si to uviazal na svoje zápästie.Aby sme sa nestratili..ach,bolo
to skoro akoby sme sa držali za ruky.Bohužial..len akoby.
Ja:,,Akoby sme boli na rande." s smiechom som povedala.Gin:,,Toto aj rande je.Môžeme?"Usmiala som sa a išla som za Ginom.

Na oblohe začali strielať ohňostroje..boli nádherné.Všetci démoni aj ľudia navôkol sa radovali a s údivom dívali na ohňostroj.S Ginom sme chodili od stánku ku stánku.V každom bolo niečo iné,niečo
zaujímavé.Asi najviac sa mi páčil obchod s maskami.

S Ginom sme išli vedľa rybníčka na ktorom plávali lekná krásnej farby.Ja:,,Pááni,to bola ale podivnosť! Každý sa so svojím kostýmom snažil,že?"
Je to každý rok?" Gin:,,Áno,vždy keď nadíde leto..Hotaru..nedokážem už čakať,kým príde leto.Keď s tebou nie som ale aj presto,že nemôžem moc medzi ľudí,tak ťa chcem vidieť."
Zdvihol si masku z tváre a dal mi ju na tvár.Jeho oči žiarili v odraze mesiaca.

Jeho oči žiarili v odraze mesiaca

Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.

A potom ma pobozkal na tú masku.A povedal:,,Zober si..tu masku."
Ako sme išli..V hlave sa mi honilo veľa myšlienok:,,Asi..žiadne ďalšie leto už nebude..Toto je určite naše posledné.." Ako som takto rozmýšlala tak bežali okolo nás deti.
Myslela som si,že sú to démoni prezlečení za deti..Lenže ako bežali jedno z nich sa potklo..a ako padalo..

(Dúfam,že sa vám táto časť páčila.. Pretože je už predposledná. 😞❤)

Svetlá svetlušiek.Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon