-Malé dievča Hotaru sa stratí v lese,o ktorom sa hovorí,že sa v ňom vyskytujú zvláštne bytosti.Jedna taká bytosť sa pred ňou objaví a z lesa ju vyvedie. Láskavý záchranca s maskou na tvári. Nič zvláštneho na ňom není okrem masky a ešte jednej veci.K...
Gin čakal na to sľúbené leto. Znova som prišla na to nádherne miesto za Ginom.Slnko príjemne svietilo na naše hlavy.Sedeli sme na mostíku ponad rieky kde som si vo vode máčala svoje nohy.Zakričala som:,,Je studená!" a začala trepotať nohami.V tom mi Gin povedal:,,Ty si zvláštna.Asiže je voda studená." Zobrali sme sa a išli sa znova prechádzať po lesíku.Takto prešli dve takéto letá.Potom aj tretie.
Gin:,,Hotaru!Kde si?" Hotaru..?" Snažila som sa ho vystrašiť tak som sa zavesila na strom a počkala keď pôjde okolo.Keď už bol blízko zvesila som sa
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
a zahúkala ,,waaaa",trošku ho myklo a v tom povedal:,,Čo to stváraš?".Posadila som sa na strom a odpovedala:,,Chcela som vidieť tvoju vylakanú tvár,ale.. Mohol by si si niekedy tu masku dať dole,keď som s tebou?" Gin:,,No dobre.Je k tomu ale nejaký dôvod?" pomaly si dával masku dole.Ja:,,Ani nie,ale.." ani som to nestihla dopovedať a počula,aj cítila som ako sa vetva na ktorej som sedela podo mnou prepadá.Začala som padať spolu s tou vetvou a Gin ma bežal chytiť. Kričal:,,Dávaj pozor,Hotaru!" Lenže bolo už neskoro letela som dole zo stromu ako hruška..Dočiahoval svojimi rukami mňa,už ma skoro mal..no v tom si uvedomil,že sa ma nemôže dotknúť tak sa zastavil.A tak som spadla.Ale našťastie spadla som do kríku.V tom Gin dodal:,,To bolo o fúz..Prepáč Hotaru,si v poriadku?" Zošuchla som sa z toho kríka ako placka smerom k zemi.Pousmiala som sa a povedala:,,Ale vďaka bohu."Posadila som sa a pozrela smerom na Gina.,,Hej Gin?" Podišiel ku mne a kľakol si na zem.V tom som dodala:,,Nikdy sa ma za žiadnu cenu nedotkni,dobre?" začali mi sami od seba tiecť slzy po tvári..,,Za žiadnu cenu,rozumieš?"
Ďalšie leto a leto potom..som navštívila les.
U dedka som si rýchlosťou bleska obliekla svoju školskú uniformu a bežala do lesa.,,Gin?Som tu.Táá-da už som v piatom ročníku." Chvíľu sa díval na mňa a potom dodal:,, Akosi začínaš vypadať ako žena." V tom som s urazeným výrazom dotvrdila:,,Ja som žena.." Postavil sa ,,Vyrazíme Hotaru?" Prikývla som hlavou a išla za ním.Ako sme sa prechádzali bavili sme sa o mojej škole,mojich spolužiakoch..V mojej mysli som si hovorila:,,Vekom sa ale k sebe vôbec nepodobáme.Vyzerá to,že Gin stárne oveľa pomalšie než ľudia." Prežívali sme spolu ďalší deň,a deň potom..stále spolu.Učila som ho púšťať šarkana.Rozbehla som sa po tráve a on mi držal šarkana.Povedala som mu nech ho nepúšťa keď nepoviem..,,teraz!" a šarkan vyletel vysoko na veľkú modrú oblohu,lietal tam doprava a doľava.
Ako roky plynuly,môj vzhľad sa menil,ale Gin je taký istý ako keď sme sa prvý krát stretli.Jednoho dňa budem staršia ako Gin,že?
Predtým než som mala znova odísť späť domov lebo leto končilo.Som išla za Ginom sa rozlúčiť.A darovala som mu šál.Aby mu cez zimu nebolo chladno. Zakývala som mu a dodala:,,Tak zase za rok!"
