Hybrid's

Prolog .❇

Sedel som v cele a čumel už asi hodinu do stropu. Áno, som zavretí v cele ale dozorci tomu vravia izby.
No aká izba má malé zamrežované okná cez, ktoré sotva prejde denné svetlo? Jediné čo v tej takzvanej 'izbe' mám je drevená a dosť nepohodlná postel, malá skriňa, ktorej jediný obsah tvorí zopár nohavíc, tričiek a svetrou v rovnakej nudnei, bielej farbe ako všetko naokolo. Je frustrujúce žiť v takejto absencii farieb, osobného priestoru či pocitu slobody.

Je mi 19 rokou za celý svoj život som nevidel svet tam vonku. Aj keď je tu veľký oplotení dvor kam nás pravidelne púšťajú aby nám nechýbal pohyb. No všade kam sa pozriete je púšť ktorú nemilosrdne spomaľuje ostré slnko. Jeden z dôvodov prečo je prakticky nemožné odtiaľto ujsť.
No i tak sa o to mnohí márne pokúšali ale na ich smolu, bez výsledku. Každého chytili a nakoniec vždy potrestali. Ak niekoho na úteku chytili po tretí raz odviedli ho za čierne dvere. Odtiaľ sa už nik nevrátil. Niektorý dozorci sa nám snažili nakecať že tam iba spia ako by sme boli hlúpe domáce zvieratká. Všetkým je nám jasné že za tímy dverami na nás čaká smrť.

Nie sme ľudia a preto nemáme tie isté práva ako oni. Vlastne nemáme žiadne práva. Sme iba majetok firmy, ktorá nás vyšľachtila a preto budeme predaný. Za dva dni na veľkej dražbe Hybridov.

Áno som bohužiaľ hybrid bez možnosti slobodne sa rozhodovať.