"Nikoho nezabijem!" Okamžite som začal protestovať.
"Ak všetko vyjde ako má, nik nezomrie." Snažil sa ma upokojiť no moc som mu neveril ale mám inú možnosť?
...................................................................................................Lay netrpezlivo čakal na moje rozhodnutie.
"Rozhodni sa teraz, alebo nechaj tak. Kamery, ktoré som dočasne nahradil záznamom na ktorom si sám a čakáš na doktora sa zachvilu prepnú do normálu. To už tu nebudem a moja ponuka odíde so mnou."Čo mám robiť?
Znovu som sa zahľadel na injekčnú striekačku. Ak to spravím čo bude s Xiuminom? Ale ak to neurobím posledný mesiac môjho života strávim mučením a bolesťou. Nebudem mať možnosť pokúsiť sa o útek. Roztrasenou rukou som sa natiahol po injekciu. Lay sa usmial keď ma videl ako ju ukrývam v jednom zo záhibou svojho nemocničného trička."Ak ťa to trochu upokojí, Xiu bude v poriadku postarám sa o to." Bez dalších rečí sa obrátil a opustil ošetrovňu.
Neprešla ani minuta a objavil sa doktor Namjoon. Rýchle skontroloval hodinky a posadil sa oproti mne.
"Máme ešte päť minút než sa spustia kamery. Keď je Zelo v nemocnici mám na starosti i tvoj blok Kooki. Podaj mi ruky."
Mlčky som mu podal obe ruky a on si prezrel modrymi od dozorcov. Vytiahol nejakú masť a začal mi nov potierať zápästia.
"Odvediem ťa na dvor za ostatnými. Máš len jeden pokus pichnúť to Xiuovi. Aby tá látka pôsobila čo najrýchlejšie musíš mu to pichnúť do žily, ktorá vedie k srdcu." Zdvihol pohľad a ukázal na svoj krk.
"Nájdeš ju tu a potom na ruke," ukázal na svoje zápästie a predlaktie. "Ak ťa chytia nebudeme ti môcť nijako pomôcť, tak si daj pozor."
Prekvapene som naňho zízal. Ide v tom i on? Jin mi vravel že je iní ako ostatní ľudia tak prečo pomáha dozorcom?
Namjoon sa obrátil ku kamere. "Tak, teraz rebrá."
Bolo mi jasné že kamera zase funguje, vyhrnul som si tričko a nechal doktora nech ma prehliadne.Po prehliadke ma doktor viedol chodbami k dvoru, ktorý bol plní hybridov a dozorcov.
Dvor bol obrovskí, obohnaní elektrickím plotom pre prípad že by sme chceli ujsť. Na jednej strane dvora nám postavili telocvičňu aby sme sa udržali v dobrom stave.
Tam trávim dosť času na rozdiel od mojich súrodencov, ktorý sa na opačnej strane dvora ryjú v zemi a hrajú sa na záhradkárov. Ale aspoň máme vďaka nim peknú záhradu.
Kusok od záhrady stáli lavice a stoly kde sedel Jin, Jimin a Yoongi. O niečom debatovali a Yoongi nevyzeral že má nejaké zranenie. Zato Luhan mal hlavu obviazanú a stále zazeral na miesto kde sedeli.
Neviem čo mu urobil Jimin ale škoda že som to nevidel. Luhan obsadil basketbalové ihrisko a zo Suhom, Jacksnom, Baekhyunom, Markom a mojou obeťou Xiuminom boli práve uprostred hry.
Luhanovu pozornosť upútala oranžová basketbalová lopta, ktorej sa len tak, tak vyhol."To ťa tí malí panteri tak doriadili že nie si schopní hrať?" Provokoval ho Baekhyun. "Ktorý to bol? Nebodaj náš pacifista s ružovou hlavou?" pri tej predstave sa rozosmial ešte hlasnejšie a ostatní chalani sním. Lu ho prebodol vražedným pohľadom.
"Drž hubu, lebo to nedopadne dobre!" Až sem som počul Luhanovo vrčanie. Chalani sa ale neprestávali smiať. Luhan sa prudko zahnal loptou a takmer to Baekhyun schytal rovno do hlavy.Chvíľu som rozmýšľal ako to urobiť. Xiu je ako Jimin síce lev ale nikdy sa neprejavil moc násilne či agresívne. Takže sa brániť nebude, ani nemusí kto sa pokúsi skriviť mu vlas musí prejsť cez tigra Suha a polárneho medveda Baekhyuna. Ak sa ku Xiuminovi priblížim tí dvaja mi polámu všetky kosti. I keď Baekhyun na to nevyzerá má ohromnú medvediu silu.

YOU ARE READING
Hybrid's
FanfictionNie sme ľudia, preto nemáme tie isté práva ako oni. Vlastne nemáme žiadne práva. Sme iba majetok firmy ktorá nás vyšľachtila a preto budeme predaný. Za dva dni na veľkej dražbe HYBRIDOV. Áno, som bohužiaľ hybrid bez možnosti slobodne sa rozhodovať...