Hybrid's

10.❇

Musel som sa posadiť. Ak sa v mojej rodine toto prevalí bude to nesmierna potupa. Vlastne jediné prečo som stále so svojou ženou sú jej rodičia ak by odstúpili ako najbohatší klienty od zmluvy z mojou rodinou skrachujeme.
......................................................

Minhyukov POV.

Hneď som začal rozmýšľať ako to urobiť. Jedna vec je sfalšovať pitevnú správu, ale druhá presvedčiť Seungriho ako skúseného doktora že levíča zomrelo práve na to čo odo mňa chce DarkSunshine.
Prehrabol som si rukou vlasy a pohľad mi padol na mraziace boxy. Okamžite som dostal nápad ako to celé zariadim a len dúfam že to nejako vyjde. Rýchle som na seba nahádzal šaty a napísať správu o pitve. Po niekoľkých minútach neustáleho ťukania do klávesnice bola hotová. Znovu mi pohľad padol na boxy. Zbežne som si prezrel ich obsah až som našiel ten správni. Ležal v ňom mladý panter rovnakej váha a výšky akú má Xiumin. Príčina smrti zlomení väz, žiadne viditeľné poranenie ak ho správne upravým ani Seungri nepozná rozdiel.

Zhruba o pätnásť minút som mal hotovo a levíča som schoval do boxu kde bol ešte nedávno panter. Zhlboka som sa nadýchol a vytočil Seungriho číslo. Po ani nie piatich minútach Seungri rozrazil dvere do pitevne a v pätách mal BamBama.

"Tak čo toxikológia?" okamžite na mňa vyhŕkol.

"Neviem čo si hľadal ale nemá v tele nič okrem vitamínov, ktoré dostal ráno." Podal som Saungrimu správu v ktorej hneď začal listovať.

"Tomu neverím!" zamrmlal podráždene a čítal ďalej.

Prestal som mu venovať pozornosť a zadíval sa na Bama. Odmietal sa na mňa čo i len pozrieť, bol naštvaný. Ako sa opovažuje! Stúpla vo mne zlosť. To teda nie, Bam. Ty, ma ignorovať nebudeš! To mňa tu nehorázne bolí zadok. Ja mám byť ten urazení. To ja som naletel sukničkárovi, ktorý na sebe neudrží nohavice keď vidí pekný zadok. To ja sa mám cítiť zneužití nie ty!!

"Minhyuk!!" Seungriho hlasné vrčanie ma prinútilo preniesť pozornosť znovu k nemu.

"Ukáž mi telo!" nariadil mi prísne. Bez slova som sa otočil a zaviedol ich k pitevnému stolu na ktorom ležalo telo doriadené na nepoznanie. Aj keď sa mi chcelo hodiť šabľu bol som hrdý na svoju prácu. Za normálnych okolností by asi Seungri zistil že to nie je levíča ale dal som si záležať. Tvár pantera prekrývala zadná časť kože a bielych vlasov aby odhalila lepku v ktorej chýbal mozog.

"Príčina smrti?" prehliadal si telo.

"Vidíš sám nie?" zavrčal som čo som moc nechcel ale stalo sa a očividne to Seungriho viac podráždilo.

"Chcem to počuť od teba!"

"Fajn!!" Ukázal som mu na niekoľko orgánov ktoré sa teraz nachádzajú mimo mŕtve telo v uzavretých nádobách.

"Kde začať? Pľúca sú prerazené zlomením rebro čo spôsobilo pneumotorax a krv mu zaliala pľúca. Slezina aj pečeň sú roztrhnuté a ladviny ani nehovorím. Zlomenina pravej stehennej kosti, rozdrvená panva a sedem stavcov čo narušilo miechu. Má zlomené zápästie a kľúčnu kosť. Zrejme si pri páde na betón spôsobil vážne poranenie lebky.... Mám pokračovať alebo ti to stačí?"

Seungri mal v tvári výraz človeka, ktorému práve nakopli šteňa.

"To je vylúčené. Musel si sa zmýliť!" teraz už po mne kričal ako by som za jeho mizernú náladu mohol ja.

"Tak si to urob sám!" Zajačal som na neho čo upútalo aj Bama.

"Ako sa to rozprávaš s nadriadeným?" Seungri sa snažil trochu upokojiť ale stále po mne vrčal. Prebodol som ho zlostným pohľadom už toho mám po krk.

"Chcel si aby som urobil pitvu? Ja som ju urobil!! Takmer som tu vypustil dušu a niekoľkokrát som sa povracal ale urobil som čo si odo mňa žiadal!! Teraz tu namňa reveš pretože si chcel počuť niečo iné? Tam je telo aj vzorky ktoré som odobral!" kývol som rukou k mŕtvole. "Over si to sám a mne daj už pokoj!! Idem sa vyvrátit na záchod, pitevňu nechcem vidieť až do konca môjho života!!"

S týmito slovami som tresol záchodovými dverami a oprel sa o stenu kabínky. Dnes som nemal ani vstať s postele nie to ešte ísť do práce. Po niekoľkých minútach som sa trochu upokojil a vrátil sa späť do pitevni. Tí dvaja tam stále boli, pozorne skúmali telo.

"Prišiel si na niečo na čo ja nie?" Ozval som sa stále trochu naštvaný.
Seungri zdvihol pohľad ku mne a zhlboka sa nadýchol.

"No vyzerá to tak že máš pravdou." Priznal no nebol nijako nadšený.

"Čo si vlastne čakal? To levíča rozdrtilo stodeväťdesiatpäť kíl živej váhy. Sám mal s topánkami sotva päťdesiat kilo, to sa dalo čakať."

"Dúfal som, že prichytím niekoho pri únose mŕtveho čo živého hybrida. To ale nie je tvoja starosť, Minhyuk. Prácu si odviedol skvelo. Môžeš ísť." Vzal si pitevnú správu. "Priprav telo na prevoz do spaľovne! Príde si po neho Daehyun, nikomu inému ho neodovzdáš je ti to jasne!" zavrčal tentoraz po BamBmovi, ktorý iba nezaujate kývol hlavou na súhlas.

Keď sa Seungri konečne stratil vydýchol som si. Za toto by som mal dostať oskara, nie som až taký zlý herec ako som predpokladal.

"Vysvetli mi to!" Bamov chladný tón ma vystrašil. V ten moment som zamrzol na mieste a ako robot sa obrátil k Bamovi. Na tvári mal poriadne nasraný víraz. Na sucho som preglgo.

"Čo chceš počuť?" snažil som sa vyzerať ako neviniatko.

"Prečo je tu na stole panter z môjho bloku?" jeho hlas znel chladne a podráždene. Podišiel som k boxu odkiaľ som vytiahol pantera, až teraz som si všimol písmeno B označujúce blok a doktora, ktorý vedie toto oddelenie. BamBamovo oddelenie. Ja som asi ten najväčší debil na svete. Čo budem robiť teraz?
-------------------------