“Kooki?” Na Namjoonovo zavolanie sa obrátil k nám.
“Poď vezmem ťa za Zelom. Tie modriny nevyzerajú pekne.” Kooki sa mlčky vybral za nami. Vedel som čoho sa bojí ale Yoongi bude v poriadku.
........................................................................................................Jinov POV
Doktor Namjoom nás viedol dlhými chodbami do sekcie kde sa nachádzali ošetrovne a laboratória.
Pred ošetrovnou doktora Zela sme sa rozdelili. Kooki vošiel dnu a my sme pokračovali na koniec chodby kde mal ošetrovňu blok A.
Veľká biela miestnosť plná lehátok a prístrojov, ktoré Namjoon používal k liečeniu mi bola dobre známa. Nieže by som potreboval často lekársku pomoc, ale keď som ho chcel vidieť toto miesto bola jediná možnosť. Povedzme že som si spôsobil niekoľko nehôd len aby ma on mohol ošetrovať.
Zamieril som k svojmu obľúbenému lehátku niekoľko metrov od jeho stola. Doktor si z úsmevom vzal niekoľko vecí aby ma mohol vyšetriť.“Daj si dolu tričko, prosím.” Usmial sa na mňa tím sexi úsmevom.
Bože chcem aby si mi ho dal dolu ty a nie len tričko. Stiahol som zo seba tričko a on sa usmial ešte viac. Milujem ten jeho úsmev.
“Teraz sa zhlboka nadýchni.” Položil mi na hrudník nejakí studeny predmet, ktorým mi vždy počúval pľúca a srdce.
Zhlboka som dýchal, v ušiach som počul ako mi hučí krv a šialene rýchlo búši srdce.
Bol tak blízko a nakláňa sa ešte bližšie. Mohol som cítiť teplo z jeho tela a jeho prenádherná vôňa ma doslova obklopovala. Chcem ju cítiť každý deň. Ale to sa nestane. O dva dni ma predajú a ja prídem o jedinú osobu, ktorú milujem. Chcelo sa mi s toho plakať. Občas som rozmýšľal že ujdem s Kookim a Yoongim ale rýchlo som si uvedomil že nie je kam. Svet tam vonku je iný, nebezpeční. Kam by sme šli? Kde by sme sa skryli? Ako by sme prežili medzi ľuďmi, ktorí v nás vidia iba domáce zvieratá? Ako dlho by trvalo než by nás chytili?“Jin!” Namjoonovo hlasité volanie môjho mena ma prinútilo sa znovu sústrediť.
“P… prepáčte, j...ja zamyslel som sa.” Díval som sa na neho, tými najväčšími štenacími očami aké som dokázal vykúzliť. Len sa na mňa zarazene díval ako by bol teraz mimo on. Po chvíli pokrútil hlavou a po tvári sa mu rozlial milí úsmev.
“Nie si nijako zranení, čo je dobre.” Prikývol som a on pokračoval.
“Máš ale zrýchlený tep a vysoký tlak.”Na to som sa pousmial z koho mám asi také búšenie srdca že tu odpadnem?
Pohladil ma po vláskoch a ja som myslel že v tom momente na toho blonďavého krásavca skočím. Moja hlava kričala nie, to nejde ale moja nabehnutá hrča v nohaviciach doslova jačala urob to. Skoč naňho, strhaj z neho šaty a potom sex … . Mám poslednú možnosť.“Jin si zase mimo.” Upozornil ma a ja som bol prinútení vrátiť sa do reality. “P… prepáčte.” Super nielenže koktám ale cítim ako mi horia líca. Namjoon sa zase usmial.
“Horúčku nemiš a keď sa červenáš si naozaj sladký.”Moment on povedal že som sladký? Bože ja tu asi naozaj zachvilu omdliem. Chcem aby mi to hovoril stále.
“Ráno mi prišli tvoje skeny a údaje z nich ma nepotešili. Stres, únava, zvýšená srdečná činnosť, úskosť, spíš v noci dobre?” Jeho tmavé oči skenovali každý kúsok mojej tváre. Čo mu mám povedať že nespím lebo sa bojím čo so mnou bude o dva dni? Alebo to že ak sa mi nejak náhodou podarí zaspať snívajú sa mi erotické sny o ňom.
Vyberám možnosť A.
“Bojím sa,” sklonil som hlavu k zemi. “poznám len toto miesto a za dva dni sa môj život ocitne v rukách niekoho koho nepoznám. Už nikdy neuvidím svojich priateľov ani vás. Je logické že mám strach, no nie?” Pocítil som jeho jemné prsty na brade. Zdvihol mi hlavu a naše oči sa stretli. “Nemaj strach, všetko dobre dopadne ale spať musíš. Dám ti tabletky na spanie.” Postavil sa a zamieril k uzamknutej skrini z liekmi. Vytiahol nejakú fľaštičku a priniesol mi tabletky. Nastavil som dlaň a on mi do nej vložil štyri tabletky.
“Dve si daj dnes pred spaním a dve zajtra, áno?” Prikývol som. Znovu ma pohladkal. “Teraz sa obleč odvediem ťa na dvor za ostatnými.”
Rýchle som schoval lieky a obliekol sa. Mám čo som chcel, nespať a stresovať sa niekoľko dní len pre štyri tabletky za to mi ten kocur a zajac zaplatia.

STAI LEGGENDO
Hybrid's
FanfictionNie sme ľudia, preto nemáme tie isté práva ako oni. Vlastne nemáme žiadne práva. Sme iba majetok firmy ktorá nás vyšľachtila a preto budeme predaný. Za dva dni na veľkej dražbe HYBRIDOV. Áno, som bohužiaľ hybrid bez možnosti slobodne sa rozhodovať...