Hybrid's

2.❇

Lu nevyzeral že chce ustúpiť. Chcel som zasiahnuť ale to už sa na nás upierali pohľady všetkých v jedálni vrátane dozorcov, ktorí sa k ná už hnali.
...............................................................

Rýchlo som vstal a tým zakryl dozorcom vyhlaď na nôž, ktorý Kooki stále držal. Aj s príborovim nožom vyzeral desivo a nebezpečne. Musel som to zastaviť.

"Neblázni ak skončíš na samotke tak ho neochrániš a ani neutečieš. Budeš tam do dražby. To chceš?" schmatol som mu ruku aby neurobil nejakú hlúposť. Yoongi chytil Luhana, "na samotke svoj problém neviriešiš, Lu."

"Yoongi, choď od neho!" Kooki pohľadom prepaľoval Lua, ktorý z neho nespúšťal zrak.
"Ale, ale zajačik sa naštval?" Luhanov arogantný hlas vytáčal už i mňa.
"Lu, pod odtiaľto. Stratíme sa dozorcom." Yoongi znel neisto no i tak sa odhodlane díval na prekvapeného Lua. S Kookiho hrdla vyšlo nesúhlasné zavrčanie ale to už Yoongi a Luhan odišli od nášho stolu a stratili sa v dave.
Ani mne sa moc Yoongiho nápad nepáčil.
"Jimin," obrátil som na neho pohľad. Ten zakmital ružovými uškami a hneď sa vydal za tými dvoma. Ani som mu nemusel nič ďalšie hovoriť.

"Čo sa to tu deje?!" vykríkol dozorca, ktorému sa konečne podarilo predrať davom zvedavých hybridov. A za ním sa k nám tlačili ďalší štyria.

"Nič pane iba nám vyletel nôž a Luhan si to zle vysvetlil už je všetko vyriešené." Usmieval som sa na vysokého muža v uniforme. Snáď mu toto vysvetlenie postačí. Nedôverčivo si ma prezrel a pohľad preniesol na Kookiho, ktorý vytrhol nôž zo stola. "Zase ty? Po koľkí krát to už je Kooki?" ten len mykol plecami ako by to bolo nie čo normálne. "Pôjdeš s nami máš šťastie že doktor Zelo nechce aby ťa utratili myslí si že si vzácni. Sú s tebou len problémy ale už ti našli majiteľa. Vraj je to sadista, ktorý má rad ak sa jeho maznáčik bráni. Užiješ si to s ním. Ale bohužiaľ jeho hybridi dlho neprežijú." Kooki sa prudko obrátil k dozorcovi asi ho chcel udrieť ale to sa k nám dostali ďalší. Kookiho chovanie si vysvetlili ako agresívne. Jeden z dozorcov ho kopol do nôh.
Z výkrikom sa zrútil na stôl a ďalší dvaja ho schmatli za ruky. Stiahli mu ich vysoko k lopatkám čo spôsobilo ďalšie Kookiho bolestivé stony. Začal sebou hádzať aby ich zo seba striasol ale to už na ňom ležal tretí a nútili ho vstať.

"Neubližujte mu!" skočil som k nim ale ten prvý ma odhodil. "Ty sa do toho nestaraj!" zahučal prísne a pokúsil sa ma kopnúť no jeho nohu odkopla iná noha.

"Máš tri sekundy mi to vysvetliť, Changmin!" Ten hlas som moc dobre poznal. Blond vlasy, čierne oči, dokonalá tvár a bieli plášť pod ktorým skrýva dokonalé telo, ktoré by som aspoň raz chcel vidieť bez šiat.

"Nestaraj sa Namjoon! Bezpečnosť nie je tvoja vec ale moja!" zavrčal Changmin a zadíval sa Namjoonovi do očí.

To bola chyba, Namjoon odložil tácku s jedlom na stôl a milo sa na neho usmial. No behom sekundy sa jeho výraz zmenil na vražední. Ruka mu vyletela k Changminovmu krku tak rýchle že som to skoro ani nepostrehol. Aj Changmina prekvapilo keď sa mu okolo krku omotali Namjoonove štíhle prsty a zovreli ho tak že mu z úst unikol bolestný ston. Tvrdo s ním udrel o stôl a priblížil sa k jeho uchu. "Lay ako hlavní dozorca si to myslí tiež? Alebo ste sa zo Sehunom rozhodli ho obchádzať?"

"Laya do toho nepleť!" zachrčal pričom lapal po dychu už trochu modralý ale Namjoon zovretie nepovolil.
"Ty ešte môžeš dýchať?" tá otázka očividne Changmina vydesila, bol si istí že ho uškrtí. Ostatní dozorci okamžite pustili Kookiho a rozbehli sa Changminovi na pomoc.

"Čo to kurva robíte a hneď ráno?" vo dverách sa zjavil hlavní dozorca Zhang Jiashuai ale tu ho každý poznal pod menom Lay. Nakráčal si to rovno k nám. No i napriek tomu Namjoon, Changmina nepustil.

"My o vlku a ten je za dverami, že Lay?" usmial sa Namjoon.
"Jooni, vysvetli mi to!" Lay tam len stál a nevyzeral že sa chystá nejako zasiahnuť a zachrániť svojho podriadeného.
"Už viem, prečo mi hybridi s môjho bloku chodia na ošetrovňu samá modrina a rana." Joon ešte zosílil zovretie na krku toho debila.
Lay si prezrel namodralého Changmina. "Mlátiš hybridi?" jeho hlas znel tvrdo a naštvane. Pohľadom zablúdil ku Xiuminovi. Ten malý lev sa začervenal a skryl sa za Suha.
"Mal by som ťa nechať napospas Joonovi ale nestojím o papierovačky spojené s odstraňovaním tvojej mŕtvoli."
Venoval chladný pohľad svojmu podriadenému a vzápeti na to položil Namjoonovi ruku na rameno aby ho upokojil. "Teraz je už môj, Jooni. Postarám sa o neho ty sa postaraj o toho vlka." Ukázal hlavou na mňa a ja som cítil Namjoonov pohľad na sebe.

Celý som sčervenel a sklopil pohľad k zemi.
"Je celý červení asi má teplotu." Layove slová Joona prinútili pustiť Changmina a venovať sa mne.

Changmin sa rozkašlal a snažil sa nabrať dych. Chcel niečo povedať na svoju obranu ale Lay ho skopol zo stola a ten tvrdo pristál rovno na tvári. "Do mojej kancelárie a hneď. Keď s tebou skončím ešte si budeš želať aby ťa Namjoon uškrtil!"
Changmin zdesene vybehol z jedálne i zo zvišními dozorcami.

Layov pohľad padol na Joona. Ten sa teraz venoval iba mne. Položil mi ruku na čelo a ja som pri tom dotyku jemne nadskočil. Bolo to tak príjemné keď sa ma dotýkal.

"Vezmi ho na ošetrovňu a viac nerieš moje problémy takto. Radšej mi to nahlás." Joon sa obrátil k Layovi. "Ak by tu na zemi ležal Xiu a ten debil by ho chcel kopnúť čo by si robil ty?" Layovi sa zablislo v očiach. "Proste mi to nabudúce nahlás." Znovu sa obrátil ku Xiuminovi a keď sa uistil že nemá žiadne zranenie opustil jedáleň.