Kiss me again

32.

"Neplač..." Jacob sa k nemu nahol a jemne mu zotrel slzy z líčok. "Nenechal si ma dopovedať. Zase," napomenul ho mierne a venoval mu úsmev. "Povedal som mu, že to urobím. Spravil by som takmer čokoľvek, aby som sa stal kapitánom družstva. Lenže v ten večer... V tom parku... Mal si na sebe čierny kabát a biely šál... Pamätám si, že aj skrz to, že si bol teplo oblečený, si sa drkotal. No vyzeral si rozkošne." Jacob sa zadíval do Kayových očí. Kay mu pohľad opätoval a Jacob si mohol všimnúť, ako sa mladší červená.

"V ten moment, čo som ťa uvidel... Uvedomil som si, že mi vôbec nevadí pobozkať ťa. A keď k tomu došlo, prebehla mnou iskra. To sa mi nestalo, ani keď mi dala pusu tá najkrajšia roztlieskávačka na našej škole." Kayove líčka sa sfarbili do tmavšieho odtieňu červenej. Jacob sa nad ním pousmial. Vážne bol zlatý.

"Vtedy mi prvýkrát došlo, že k tebe niečo cítim. Že si pre mňa niečo viac, ako len spolužiak. Pomyslel som si: 'Paráda, zabil som dve muchy jednou ranou - mohol som ťa pobozkať a mal som miesto kapitána družstva na dosah.' Lenže to vôbec nebolo také ľahké a nevinné, ako som si predstavoval..."