65.

676 58 0
                                    

Dedko si odkašľal, čím oboch chlapcov vytrhol z ich bubliny.

"Rád by som, aby si toľko nezacláňal, aj ja ho chcem predsa vidieť." Jacob si povzdychol nad tónom dedkovho hlasu, no bez akéhokoľvek protestu ustúpil odo dverí, presunul sa ku Kayovej posteli a jemne mu pohladil líce. Kay mu ruku chytil a preplietol si s ním prsty.

"Láska ako ti je?"

"Čo myslíš?" zasmial sa Kay, no na jeho hlase bolo počuť značnú únavu.

"Pamätáš si na niečo z toho, čo sa stalo?"

"Tušil som, že niečo také príde!" obul sa do toho dedko prv, než Kay stihol čokoľvek povedať. Obaja chlapci sa udivene pozreli jeho smerom.

"Kay, nechápeš? Teraz ti začne do hlavy tlačiť kaleráby o tom, že on s tým nemá nič spoločné. No a ty mu určite uveríš a on ťa potom môže zas a znova zraniť! Otvor oči, Kay! Svet nie je ružové miesto plné dobrých a milých ľudí-"

"Dedko," prerušil ho Kay. Síce sa snažil o čo najpokojnejší tón hlasu, v jeho vnútri bolo všetko, len nie pokoj.

"Nemusím mu uveriť nič. Nemusím, pretože si to všetko pamätám a Jacob je ten najmenej zodpovedný človek za to, čo sa mi stalo."

Kiss me againOù les histoires vivent. Découvrez maintenant