83.

631 55 2
                                    

Dedko si ho k sebe pritiahol a objal ho. Kay vedel, že by mal byť rád za lásku, ktorú mu teraz dedko ponúka, no nebol. Veď kto by už len mal rád vraha? Keby dedko vedel, ako to v skutočnosti vlastne bolo, iste by sa mu otočil chrbtom.

"M-môžem- Môžem byť chvíľu o-osamote?" snažil sa spýtať skrz návaly vzlykov, ktoré ho ovládali.

"Si si istý?"

Prikývol, pretože mu bolo jasné, že kebyže prehovorí, jeho hlas ho zradí.

"Dobre teda... Ale keby si potreboval nejakú spoločnosť alebo čokoľvek iné, budem tu, dobre?"

Kay znova prikývol a vybral sa von.


Vzduch bol chladný, mráz mu štípal pokožku, lebo si nezobral bundu. Lenže Kay nič nevnímal, pripadal si ako telo bez duše. Bez duše a bez srdca. Bol celkom nanič.

Kiss me againOù les histoires vivent. Découvrez maintenant