84.

620 51 2
                                    

Sadol si na schody vedúce k prednej bráničke. Neriešil čerstvo napadnutý sneh, ktorý na nich bol, nevnímal, že mu premokli jeansy, necítil chlad. Bol tak utopený vo vlastných predsudkoch, že mu bolo všetko jedno.

Veď komu by chýbal, kebyže sa mu niečo stane?

"Nikomu," odpovedal mu jeho vnútorný hlas. "Si troska a nikomu by si nechýbal," pokračoval hlas. Kay nemal silu na to, aby mu vzdoroval.

Poslušne a bez žiadnych námietok ho počúval. Neriešil to. Všetko mu bolo jedno. Prisahal by, že keby prišiel Nick s partiou, ani by sa nepohol. Jednoducho by to nechal tak.

Ako si ten scenár predstavoval, dvere bráničky sa skutočne otvorili. Na malý moment sa zľakol, že by to mohol byť Nick.

No potom sa uvoľnil. No a čo? Aj keby to bol Nick, on s tým nič nezmôže. Bolo mu to jedno.

Kiss me againWhere stories live. Discover now