Better Half Of Me [ H.S ]

7.kapitola .... Heroes

Sedela tam rodina Stylesovcov. Samozrejme ako slušná dcéra som sa pozdravila. Jediné pozitívum bolo to, že tu bola aj Gemma. Nejako mi zabudla spomenúť, že je Stylesová. Samozrejme my sme sa s Gemmou výborne bavili. Cítila som jeho intenzívny pohľad. Bolo mi to naozaj nepríjemné. Z našej konverzácie ma vyrušil zvoniaci mobil.

„Ospravedlňte ma, je to dôležité.“ Ospravedlňujúco som sa pozrela na všetkých, samozrejme ušlo sa mi  aj otcovho mračenia sa

Vyšla som pred reštauráciu, aby som mala aspoň trochu pokoja.

„Liam?“ opýtala som sa prekvapením

„Rosie...,“ vzlykol „má iného. Povedal som jej všetko a ona ma tam nechala. Na druhý deň som ju videl s iným.“ Horko ťažko to zo seba dostal

„Liam no tak, upokoj sa. Kde si?“ opýtala som sa ho

„To je jedno. Chcem len, aby si vedela, že ťa mám veľmi rád.“ Povedal a jeho ústa opäť opustil vzlyk

„Nie, nie! Liam prestaň! Kde si?!“ opýtala som sa ho zúfalo

Zložil. Vôbec žiadna odpoveď. Začala som panikáriť, nemohla som zbytočne strácať čas. V tom som si spomenula, že Liam hrá futbal s Harrym, takže to znamená jedno.

Rozrazila som dvere reštaurácie,pričom som už Harryho ťahala za ruku von. Od prítomných sa nám ušlo niekoľko nechápavých pohľadov, no bolo mi to úplne fuk.

„Kde ma to sakra ťaháš?!“ skríkol po mne Harry až mnou myklo

„Harry, okamžite ma zavez k Liamovi. Všetko ti vysvetlím.“ Povedala som uponáhlene

„Ale-“

„Proste drž hubu a odvez ma!“ vyštekla som na neho z nervozity

Okamžite sme utekali ku Harrymu autu. Rýchlo som si zapla pás a Harry sa už rútil ulicami Londýna ku Liamovi. Zastavili sme pred menšou villou. Okamžite som z auta vyletela ako strela a mierila som si to ku dverám. No problém bol v tom, že predomnou stál obrovský plot. Kašľala som na to, že susedia môžu niečo uvidieť, jednoducho som zo seba zhodila podpätky a štverala sa na plot. Ani som si neuvedomila a Harry už bol na druhej strane. Zalapala som po dychu, keď som uvidela v akej výške sa nachádzam. Harry si to zrejme všimol a nastavil mi ruky. Zaváhala som. Veriť alebo nie? Z hlboka som sa nadýchla, zatvorila oči a odrazila som sa od vysokého múra. Cítila som, ako vietor vial moje vlasy. A hneď potom náhle trhnutie. Pomaly som otvorila oči a vyfúkla všetok vzduch z plúc, pretože som celý ten čas zadržovala dych. Pozrela som do tých smaragdových, v ktorých práve pobehovali iskričky. Boli sme takto pár minút, pričom som cítila ako motýliky v mojom bruchu trepocú krídlami. Rýchlo som si však uvedomila, prečo tu sme sa zoskočila z Harryho náruče a utekala k domu. Klopala som na dvere, no neotváral. Neuveriteľne som sa bála o Liama, no ešte viac toho, že je už neskoro. Skúsila som sa pozrieť pod podušku, či tam nebude náhradný kľúč a našťastie bol. Rýchlo som odomkla dvere,vbehla do domu a zapla svetlo, pretože tu bola neuveriteľná tma. Porozhliadala som sa a videla som porozbíjaný nábytok aj poháre, proste všetko ľahko rozbiteľné. Na prízemí nebol, tak som vybehla na poschodie spoločne s Harrym. Prezreli sme všetky izby a ostávala nám už iba kúpeľna. Bolo v nej rozsvietené a dvere boli odomknuté. Takmer som sa rozplakala, keď som ho uvidela. Ležal vo vani s vodou ktorá nebola prezračná, ale tmavo červená.

„Liam.“  Zašeptala som a priblížila som sa ku nemu a trasľavými rukami som mu chcela nahmatať tep. No nešlo to. Cítila som na pravej ruke Harryho stisknutie ruky. Harry šiel ku nemu a nahmatal mu tep.