Better Half Of Me [ H.S ]

2.kapitola .... His big ego

*V Londýne – vila*

,,Oci, toto je náš dom?" opýtala som sa ho s úžasom v hlase

,,Áno miláčik, páči sa ti?" usmial sa

,,Je úžasný!" vykríkla som

Keď  som vošla do villy, bola som očarená. Zhíkla som, keď som uvidela obývačku. Je dvakrát taká veľká, ako bola predtým.  Naša villa mala veľmi vysoký strop. Ocko ma povzbudil, aby som sa šla pozrieť na poschodie. Šlapala som po snáď nekonečne dlhých schodoch keď som stúpila na posledný schod. Poobzhliadala som sa a náhle som uvidela dvere. Ocko mi ešte stihol zakričať, že nech sa pozriem do dverí napravo. Vraj to mala byť moja izba. Opatrne som otvorila dvere a nakukla dnu. Moja izba.  Začínam žiť nový život.

Ešteže ocko najal takích dobrích sťahovačov. Za dve hodiny stihli zariadiť moju izbu do pôvodného stavu. Lenže vyskytol sa problém. Táto izba je väčšia než predtým. Tak som sa dohodla s ockom, že pôjdeme nakupovať. On už Londýn veľmi dobre pozná, keďže on už tu bol niekoľkokrát.

Zišla som dole, aby som sa ešte poobzerala po dome. Prestávala sa mi to páčiť. Ako keby lusknutím prstov zmizla moja nálada. Všetko to tu zívalo prázdnotou. Cítila som sa tak sama.

***

Vyliezla som z horúcej sprchy a hneď som si ľahla do postele. Dala som si slúchatka do uší a počúvala som hudbu. Spomínala som.

***

Ráno som sa zobudila celkom skoro. Odišla som do kúpeľne si urobiť moju každodennú rutinu. Jemne som sa nalíčila. Zišla som dole schodmi a zamierila si to do kuchyne. Keď som do nej vošla, ocko už bol hore.

,,Dobré ránko zlatíčko. Ako to, že nespíš?" opýtal sa ma príjemným hlasom

,,Dobré, musím si ešte zvyknúť na nové prostredie. A to dnešné nakupovanie ešte platí však?" opýtala som sa ho

,,Miláčik...no vieš, ja musím ísť niečo vybavovať. Ale! Zavezie ťa tam syn môjho šéfa. Môj šéf je veľmi chápavý človek. Povedal mi, že jeho syn ťa rád povozí po Londýne. Oni tu už bývajú dlhé roky, takže aspoň sa potom tu nestratíš," Povedal kľudným hlasom

Zvraštila som obočie. Opäť mi to urobil. Zase mi niečo sľúbil a nedodržal to. No aspoň sa spoznám s novými ľuďmi.

,,Príde po teba o jedenástej," dodal ešte

***

Bolo jedenásť hodín a ja som stála pred domom čakajúc "syna šéfa".  Z môjho rozmýšľania ma vyrušilo zatrúbenie auta. Pred našou villou zastavilo auto – čierny Range Rover. Stiahol okienko a celú si ma premeral. Otrávene som pretočila očami. 

,,Ideš?" opýtal sa ma chrapľávým no zároveň aj otravným hlasom

Nastúpila som do auta. Boli sme obidvaja potichu. Bolo trápne to ticho, tak som prehovorila.

„Nechceš sa mi predstaviť?" opýtala som sa ho, i keď som nemala náladu, snažila som sa byť milá

„Som Harry," Povedal nezaujato

„Ako sa voláš ty," Opýtal sa ma zase tým znechuteným hlasom

„Rosie," Slušne som mu odpovedala, i keď to bolo iba predstierané

***

Zastavili sme pred obrovským nákupným centrom. Tak toto sa mi páči. Harry zamkol auto a išli sme spolu dnuka. Vošla som do obchodu s nábytkom. Teda nečakala by som, že tu budú mať toľko dobrých vecí.

Zaplatila som nákup.

,,Poďme na kávu," Navrhla som, nadšená z úlovkov

„Fajn, ale tým to končí. Ty si bude žiť ten tvoj obyčajný život a ja ten svoj. Budeme sa robiť, že sa nepoznáme. Nemám za potrebu poznať také dievča ako si ty," Odpovedal znechutene s nakrčeným nosom, pričom si ma nezabudol opäť premerať

„Neviem ako je to u vás v Londýne, ale v L.A sa takto o dievčatách nehovorilo, aj keď neboli pekné. Keď sa ti nepáčim tak prepáč. A tom tvojom egu by som sa zabila, kebyže z neho mám skočiť. A nehovoriac o tebe, ani ty nie si nič moc," vypľula som na neho

Bol ticho. Myslím,že som ho dostala. A to, že je nič moc nie je pravda. Je fakt sexy. Ale ten jeho charakter. Už len pri pohľade na neho viem, že dostáva každú na kolená. No ja sa nenechám.

***

Celou cestou domov bolo ticho. Po tom čo predviedol ho nechcem ani vidieť. Modlila som sa, aby sme už boli pred naším domom.  Tento Londýn je fakt zradný.

Keď sme konečne dorazili do villy, ihneď som sa vyvalila preč z jeho auta. Otvoril mi kufor a ja som si vybreala tašky von. Vystúpil z auta a chcel mi pomôcť.

„Nie díky! Ja to zvládnem, nieže sa tá tvoja ochota náhodou premôže," Opäť som na neho vykríkla

Pozeral na mňa ako na nejakého ducha. Pravdepodobne nie je zvyknutý, že dievča ako ja s ním takto rozpráva. Dúfam, že ho už nikdy viac nestretnem.

Horko – ťažko som vyniesla tašky do mojej izby. Môj ocko ešte nebol doma. Vôbec mi to nevadilo, keďže som nemala chuť odpovedať na všetky jeho otázky.

Bolo deväť hodín a ja som šla do sprchy. Celá som sa umyla a vlasy taktiež. Usušila som sa a vlasy tiež. Hneď ako som  ľahla do postele, okamžite som zaspala.

***

Ráno ma zobudil môj milovaný budík. Ihneď som vyštartovala do kúpeľne. Jemne som sa nalíčila a vyčistila som si zuby. Rýchlo som si zobrala tašku a zvolala na ocka.

„Ocíííííí! Musíme ísť!" zakričala som nedočkavo

„Idem,idem," Odpovedal trochu otrávene, že som ho vyrušili z pitia kávy

Nasadli sme do auta a vyazili sme. Prekvapivo sa ma ocko nič nepýtal.

Oxford bol teda od nás poriadne ďaleko. Cesta trvala asi pól hodiny.

„Budem ti držať palce. A nestrať sa! Dávaj na seba pozor," Ako vždy, upozornil ma

Mala som u seba mapku školy, takže som približne vedela, kde sú skrinky. Chcela som si najprv odložiť veci predtým, než pôjdem za riaditeľkou. Keď som však odvrátila pohľad od mapky, zapozerala som sa pred seba. Uvidela som známu postavu. Keď sa na mňa postava spolu s pratiou otočili, dobrá nálada ma prešla.

Takže giiirls, je tu nová časť :)) :D Dúfam, že sa vám časť páčila. Prosíím si viac komentárov.

Ak sa páčilo, nezabudnite dať vote :))

 -Andy