Never ending story

Škola

,,Karol vstávaj, lebo zmeškáš do školy." Buchla do mňa mama.
,,Veď dobre, dobre už idem."nenávidím keď ma niekto budí. Pozerala som na hodiny a bolo ešte len 5:30. Je ona normálna veď o 8:30 začína škola. Och bože. No teraz nezaspím. Idem si pozrieť telku.
●●●
Kráčam do školy so Sophie. Stretli sme sa po ceste. ,,Hej. Karol počuj dnes sme v škole len mi s tými dvoma, že?"     ,,Skoro som zabudla. Áno." Všetci šli do Buenos Aires. Mi so Sophie sme tam nešli, pretože tam chceme ísť cez leto len mi dve. ,,Dobrý deň žiaci toto su naší nový spolužiaci. Buďťe na nich milý." povedal otec otočil sa a odišiel. Áno môj otec je riaditeľ. A nie nieje to až tak super ako si každý myslí. Ako je to niekedy dobre ale nie vždy sa to hodí. Poškole som vždy, otec ma z toho nevytiahne. Verte mi už som sa o to snažila. ,,Volám sa Lucas a rád hrajem futbal." ozval sa ten hnedovlasý. ,,Dobre Lucas. Myslím si že so Sophie budeš dobre vychádzať, pretože je to najlepšia hráčka na škole. Sadni si k nej."
Sophie-pohľad
Hneď ako to učiteľka povedala,  myslela som si že ju prefackám.
Prečo ho posadila ku mne?! Veď je tu veľa voľných lavíc.  Ako nevadí mi to až tak.  Pochybujem že si ma pamätá z tej párty,  bol riadne nadpitý a ten druhý na tom nebol o nič lepšie. Keď prišiel ku mne, venoval mí slivka a nadržqný pohľad. Tak toto bude dlhá hodina. Celú hodinu sa ma snažil dotýkať a šepkal mi do ucha nechutnosti. Chcela som ho dokopať, no od tejto myšlienky ma odradilo to ako mi Karolin otec hovoril, že ešte jeden problém a budem suspendovaná na mesiac. A to som nechcela, pretože mama by dostala infarkt a ja so sestrou by sme boli siroty. Od toho mučenia ma vyslobodil zvonček. Keď bol Lucas opitý bol viac v poho. Teraz je z neho nadržané prasa. Potvrdila sa moja teória, že všetci chlapci sú debili.
Karol-pohľad
Celú hodinu som pozorovala Sophie a Lucasa.  Lucas sa jej snažil dotýkať a celkovo to pôsobilo ako by sa jej chcel dostať do gatiek. Určite ešte nepozná Sophie, pretože by vedel že toto mu absolútne nepomôže. Každú chvíľu ho Sophie chcela dokopať,  no držala sa otcových slov. Za mnou sedel Matiás. Skoro celú hodinu sa mi snažil žrať nervy. Aj keď ma tak rýchlo nevyprovokuje, snažiť sa môze. Vidno že sú bratia. Tak torchu som ale dúfala že bude iný. Je celkom pekný, no v hlave má vzduchoprázdno. Asi sa naozaj nemôže stať aby bol aspoň niekedy nejaký pekný chlapec normálny. ,,Karol vnímate?'' spýtal sa má učiteľka. Asi si všimla že už posledných 40 minút nedávam pozor. ,,Áno."odpovedala som zmätene. Čakala som že sa ma teraz spýta,  akú vetu povedala naposledy. No nie, ona mi radšej skazý celé poobedie. Nechala má poškole.
Matiás-pohľad
Zaujalo ma dievča,  ktoré sedelo predomnou. Vyzeralo byť také jemné, tiché proste ženské. Presný opak mňa.  Bola nádherná. Už skoro celú hodinu jej niečo trepem. Musí ma mať už v zuboch, no jej úsmev je nádherný. Snažím sa ju vzdy rozosmiať lebo v jej úsmeve sa topím. Ani neviem kďe sa vo mne berie takýto cit. Fuuj. Nemysli na ňu. Konečne zazvonilo a ja som chcel čo najrtchlejšie vypadnúť aby som stihol ísť cez prestávku ešte vybaviť jeden obchod. Zdvihol som sa a chcel odísť. Keď ma zastavil hlas učiteľky ,,Zvoní pre učitelov nie pre žiakov.''  ,,Dobre sadnem si. Ale dúfam že tu nebudem pol hodiny čakať kým si zdvihnete tú svoju tlstú riť. "tresol som z batohom o lavicu. ,,Čo si to povedal? Asi som zle počula?"vyhrkla učiteľka. ,,Možno by ste sa mohli ísť objednať aj k ušnému. Myslím si že som to povedal dostatočne nahlas a zreťelne."milujem ten zabijacký pohľad učitelov. Ako by si mysleli že su niečo viac ako ja a preto sa im budem klaniať. Hovno! Nebudem sa im klaniať niesom ich otrok. ,,Takéto správanie je neprijateľné. Aby ste si trocha znížili to svoje ego. Budete po škole. Nie len vy všetci čo ste tu. Poďakujte sa Matiasovi neskôr."odišla a zabúchla dvere.
Karol- pohľad
,,Ehm. Tá musí mať obrovskú náladu." zahundrala som si po šepky. Asi to bolo nad jej očakávania. ,,Súhlasím." ozval sa Matias. ,,Inak. Moje meno už vieš ale pre slušnosť. Som Mattias."podal mi ruku na znak pozdravu. ,,Som Karol a ty mi prídeš strašne povedomý. Asi som ťa už videla."tiež som mu podala ruku. ,,Meviem o čo sa snaží tvoj brat ale keď sa snaží zbaliť Sophie tak mu prajem veľa štasia. Lebo vo veľa prípadoch skončia týto chlapci dokopaný. Odkáž to svojmu bračekovi!Ja už musím ísť. Ahoj." pred tým ako som odišla ma objal a odzdravil. ,,Ahoj. Vidíme sa po škole." Sakra neviem či sa mi to len zdalo alebo som fakt cítila v jeho rifľovke zbraň?!?
Sophie-pohľad
Vyšla som von z triedy a hneď za mnou aj Lucas. ,,Cica. Vidíme sa po škole."a k tomu na mna ešte žmurkol. Úchylák! Musím povedať že teraz sa fakt dobre držím. Dnes som ešte nikoho nevymlátila. Môj denný rekord. ,,Kďe sakra trčíš!"vyhrkla som na Karol, pri tom ako vychádzala z triedy. ,,Sophie kľud. Len som sa rozprávala z Matiásom." iba som nad tým pokrútila hlavou a išli sme na dalšiu hodinu ktorú sme jasne že mali s nimi. Učitel nemal zlú náladu a rozsadil nás celkom v pohode. Ja z Matiásom, Karol z Lucasom. Ale nie! Vôbec som nerozmýšlala nad Karol. Chudák ona. Ale dúfam že to zvládne bez ujmy na zdraviu. Celú hodinu sa Karol z Lucasom o niečom rozprávali. Neviem či by som veľmi chcela vedieť o téme, akú mali.

Nová časť je tu dúfam že sa bude páčiť. Pusu😘❤.