Never ending story

Asi rád bozkáva zem

Stáli sme pred domom, v ktorom ta párty bola. Vôbec sa mi dnu nechcelo ísť. Bolo to asi prvý raz čo som nemala náladu. Sophie tiež nebola nadšená. No zrazu som zbadala Ryana. Sofia si asi všimla ako sa mi zablisklo v očiach. ,, A potom nevrev že ho nechceš." Nechápem prečo si všetci myslia že chcem Ryana. Ja ho ne nechcem! ,,Čaute."hneď som rozpoznala jeho hlas aj vôňu, tú by som fetovala 24/7. ,,Ahoj."zneistene som vyhrkla. Neposledy keď som mu pozdravila, mi vykričal do tváre všetky veci, ktoré som hovorila len jednej osobe. Osobe ktorá bola najhoršia chyba, ktorú som mohla stretnúť. ,,Vidím že ste sa nahodili, Karol musím uznať že si na Sophie odviedla dobrú prácu." ,,Ako vieš že som to bola ja?" ,,A čo sa staráš?!"povedala ostro Sophie. ,,Ale čo si taká nervózna Sophie?" ironicky sa spýtal Ryan, viem že sa ju snaží iba vyprovokovať. ,, Ako to vyzerá dnu?" ,,Polovica už je na mol a tá druhá na tom ešte len pracuje." ,,Mi už asi pôjdeme!"precedila Sophie cez zuby a stiahla ma za sebou. Hneď by som ju za to vyobíjmala. ,,Ďakujem, fú zachránila si ma." ,,Nemáš začo."odvrkla naštvane. ,,Čo sa deje?"opýtala som sa nechápavo. ,,Že čo sa deje ?! Naozaj sa ma pýtaš čo sa deje?! Tak ja ti poviem čo sa deje. Už si nespomínaš ako si celý týždeň plakala pri mne ako ťa nechutne využil a odkopol. A teraz sa s ním rozprávaš ako by sa nič nestalo. Vieš čo, keď ti niečo spraví nechoď sa ku mne vyplakávať !"vykričala mi do tváre a odišla. Nemala som slov, Sophie mala pravdu. Aj keď som si to nechcela priznať bolo to pravdivé. ,,Sophie. Máš pravdu. Musím uznať že to bolo od teba kruté ale bolo to pravdivé. Ospravedlňujem sa ti. No som strašne hlúpy a naivný človek. Vždy každému odpustím a on ma zraní zase. " ,, No. Ospravedlnenie sa príjma."vyškerila sa na mňa a objala ma. ,,Len mi sľubuj že nabudúce keď Ryana uvidíme tak ho dokopeme. " ,,Bez problémov. Fú, pripravená ísť dnu?" ,,Vôbec."znepríjemnila svoj výraz ja som sa len povzbudivo usmiala na ňu a pobrali sme sa dnu. V dome bolo cítiť zmes marihuany a alkoholu. ,,Smrdí tu, poďme preč." ,,Uvoľni sa. Dnes budem ochotná ťa aj poťahať domov." ,,Dobre vieš že ja nepijem. Skôr ja teba budem ťahať."tvárila som sa že nepočujem. ,,Poďme tam."splašene som ju stiahla za sebou. Hrala sa tam fľaša, bola to moja najobľúbenejšia hra. ,,Pridáte sa dámy?"opýtal sa Eddie. ,,Jasné."pozrela som ospravedlňujúco na Sophie. ,,Ok. Len tak pre info, je to bozkávacia chalenge." ,,Ehm. Ja to nechcem hrať." Zašeptala mi Sophie. ,,Neboj budem sa snažiť aby ťa nedali." ,,ÓÓÓ. Vyšlo na mna komu asi dám niekoho pobozkať? " nepríjemne sa ozvala Nóra. Vedela som že dá mna, no v kútiku duše som dúfala že nieje až taká zmyja. ,,Karol. Pobozkaj Ryana."teraz ma niečo napadlo. Pokojne som šla k Ryanovi bola som centimeter od jeho pier keď som mu strelila.

Zrazu každý stíchol. Všetci sa ho boja dokonca aj chalani sa držia od neho dalej. Viem že teraz si prejdem peklom, no peklom si prejde aj on. Skúsi mi robiť napriek tak prisahám že mu vytrhám tie jeho malé guľičky.

,, To čo si spravila ti štetka?!" začal kričať po mne.

,, Hou, hou kamoš skľudni hormón keď nechceš bozkať podlahu!" zastala sa ma Sophi.

,, Len aby si ju nebozkávala ty!" odpovedal jej Ryan. Keď to dopovedal tak sa zahnal aby mi strelil no medzi mňa a Ryana skočila Sophie a schytala to ona. Dopadla asi 2 metre od nás. Než som stihla prisť ku nej už bola na nohách a kopla Ryana medzi nohy ten len dopadol na kolená a zvalil sa na zem. Sophie začala do neho kopať až kým nezačal vykašliavať krv. Je dobrá, pretože chodi na box.

,, No neviem, neviem kto teraz bozká podlahu." povedala so smiechom v hlase.

,, Veď vy ešte uvidíte." povedal Ryan medzi tým ako vykašliaval. Sophie mu ešte 2x kopla do brucha a potom ešte 1x do hlavy, no potom už bol hotový.

,, Ideme." povedala mi Sophie rázne. Bola naštvaná a to veľmi. Ju dokáže iba málo kto naštvať. Je to ten typ človeka, ktorý je kľudný no keď mu už prasknú nervy neberie ohľad na to že niekomu obližuje jej je to jedno, pretože má si na kom vybiť nervy. Nikdy som ju nevidela plakať ani, ani keď jej zomrel otec. Je to veľmi silný človek či už duševne ale aj fyzicky.

Kým som sa stihla spamätať z toho čo sa stalo už sme stáli pred mojím domom. Vošli sme dnu a išli sme do mojej izby.

,, Sophie?" opýtala som sa jej veľmi kľudne.

,, Hmmm?" povedala a otočila sa na mňa v jej očiach už nebol hnev ani nenávisť v jej očiach som videla chlad tak ako vždy. To bol pre mňa dobrý signál, pretože som vedela, že už nie je naštvaná.

,, To čo sa stalo na tej párty? Musím ti zato poďakovať." povedala som a sklonila hlavu.

,, Ale začo by si ďakovala. Potreboval aby mu niekto sfúkol to jeho veľke ego." povedala s humorom v hlase. Usmiala som sa na ňu a obiala ju.

,, Ale aj tak ti ďakujem." zašepkala som jej do ucha. Ona sa už kba na mňa usmiala a pobrali sme sa spať samozrejme umyté a čisté.

Ráno som sa zobudila ako prvá. Sophie ešte sladko odfukovala. Rozhodla som sa preto spraviť raňajky.

Na raňajky som spravila palacinky s nutellou a šlahačkou. Onedlho prišla do kuchyňe Sophie a za ňou môj 18-ročný brat Nicolas. Môj brat chodí na tú istú školu ako my. Páči sa mu Sophie, no raz keď to na ňu chcel skúsiť prišiel domov z monoklom a zlomeným nosom. Nad touto myšlienkou som sa musela zasmiať.

,,Dobré ráno."pozdravil nás Nicolas. ,,Bré ráno."odzdravili sme. Videla som ako sa chcel načiahnuť po palacinky, urobila som ich len niekoľko a som hladná. Aj Sophie naznačovala že by bola radšej ak by tu nebol. ,,Ehm. Nie. To je pre nás!"so sfučaným výrazom sa otočil, vybral si cereálie a zaliezol do izby. ,,Nemáš zač."zaklipkala som očami na Sophie. ,,Nechceš si už vymiť tú modrú farbu z vlasov?" to by nebol zlý nápad, pozrela som sa na ňu a šla do kúpelňe. Jasné že som si nemohla nechať moju prírodnu farbu. To by som nebola ja. Ale oranžové vlasy? Som asi naozaj tupá. Nič to najblìžšie dva týždne budem mať oranžové vlasy. Ja som ryšavka. Vlastne sa mi to celkom páči, túto farbu som ešte nemala. ,,Teraz sa ti to farbenie vyplatilo."z uškrnom povedala Sophie. ,,Ha ha ha. No strašne vtipné."tá farba mi mala chytiť na blond, nevedela som že mám až taký teplý podtón.
Ale asi to bude v pohode, môžem si ju prespejovať s hnedým sprejom. ,,Počúvaj Sophie o týždeň máš osemnásť..."nestihla som dopovedať a už mi do reči skočila Sophie.
,,To nech ťa ani nenapadne ! Nechcem od teba nič žiadne darčeky proste nič !"odvetila Sophie.
,,Ale ja som nehovorila o nejakých darčekoch."pokojne som jej povedala. ,,A čo teda ?"opýtala sa nechápavo. ,,Spravím ti malu oslavu."
,,Čože?!?" ,,Neboj sa bude to len malá oslava."

Tak druhá časť napísana. Teším sa. Opäť sa ospravedlňujem za gramaticke chyby. Pusu😚💋