Never ending story

Poškole

Sophie-pohľad
Z Karol sme teraz v kaviarni. Máme ešte pól hodiny a nevieme čo máme robiť. Len tak ticho sedime každá zaborená vo svojich myšlienkach. ,,Už by sme mali isť" povedala Karol. ,,Môžeme. Idem zapatiť, počkaj ma von." Zaplatila som a cestou von ma čakalo prekvapenie. Ryan sa tam zase oblizoval z Ellie. Prešla mnou vlna nervou. Mala som chuť ho ne mieste zabiť. Neide o to že žiarlim. Len on to proste robí s každou jednou a potom ju odhodí. Už mi je z neho až zle. Bola som na ceste k nim keď ma zastavila Karol ,,Poď !" ťahala ma za ruku. ,,Ach. Tipická Karol, ktorá sa bojí aj muchy."zakričal po nás Ryan. No a povedzme si narovinu že Karol to dosť naštvalo. Za krátky čas už nebol taký odvážny. Vlastne už sa ani nevládal postaviť zo zeme. ,,Čo i len jediny raz ešte spomenieš moje meno, pri nejakej urážke. A prisahám že ti odtrhnem tie tvoje malé guličky." zakričala pri východe Karol na Ryana. No dobre ale teraz nestíhame.
Karol-pohľad
Vyhovorku, Karol. Nájdy výhovorku. ,,Notak?! Dámy?! Ešte stále som nepočula prečo ste prišli neskoro." ,,Veď sme tu mali byť až o 10 minút. Chalani tu ešte niesu že?" Aj keď som už horšiu výhovorku nemohla vymyslieť. Aspoň nejaká. ,,Nepamätám že by som hovorila taký čas. Ale chalani tu ešte niesu čiže niečo na tom pravdivé bude. Zaklopte mi keď tu budú" zabúchla za sebou dvere. Ani nie o sekundu prišli Lucas a Matiás. Zaklopali sme na dvere a čakali čo nám zase tá ,,kaziteľka,, nakáže. ,,Takže, strašne radi v triede nechávate neporiadok. A preto ju dnes vyleštíte do posledného zrnka prachu." vošla do kabinetu a zase zabuchla za sebou dvere. Vie ona vôbec niečo iné!? ,,Neviem čo robíte vy. Ale ja určite neupratujem tento chliev!"bezstarostne som si sadla na lavicu a sledovala ako sa snažia vydrhnúť 2-centimetrovú vrstvu zaschnutej sladkej vody a prachu. Komický pohľad. ,,Áále. Sophie nerob to. Zachvíľu ťa pretrkám." ozval sa Lucas. Ouu! Ozvalo sa v mojej mysli. Keďže celkom dobre poznám Sophie, tak tento chlalan ma pre mna už teraz zlomenu aspon jednú končatinu. Ako som predpokladala dostal riadnu nakládačku. ,,Akože silná si. Ale väčšinou to pre také nedopadá dobre." nepotrebovala som počuť nič iné. Postavila som sa a pridelila som mu riadnu ranu. Ktorú pravdaže zdvojnásobila Sophie. A hneď potom ho začala naháňať po chodbe pretože jej pri tom ako go kopla vypadol mobil. Ešte pred tým dostal Matiás prikaz ma držať.
●●●
Snažila som sa vyslobodiť z jeho rúk, ale bolo to marné. Čo ja zvládnem proti nemu. Po chvíli som to vzdala, a snažila sa nemysliet na to ako divne to bude vyzerat keď tu teraz príde učiteľka. Aj keď som chcela ísť za Sophie zistila som že v jeho objatí je mi príjemne. Karol! Dosť, opantal ti zmysli! Otočila som sa a snažila sa ujsť, no namiesto toho som sa si to ešte viac dosrala. Boli sme od seba len pár centimetrov a to si ma k sebe ešte pritiahol. Medzi nami bola už len pár centimetrová vzdialenosť. Hneď ako sa nám naše pery dotkli roztopila som sa asi ako zmrzlina pri 70°c. Kasné že som to musela prerušiť veď to nemôžem dopustiť. Nesmiem sa zamilovať do Matiasa! Potom čo sme sa bozkávali, ak sa tomu dalo povedať bozk. Uvolnil ruky a ja som mu preklzla. ,,Ty malá zmyja!"      ,,Ale no."      ,,Ehm" odvetil a prepaľoval ma pohľadom. ,,Oki. Tak ja ti zatiaľ môžem ukázať triedu." snažila som sa vyvrtať z témy. ,,Dobre. Ale aj tak neviem čo je na nej také zaujímavé?" povedal celkom vtipným hlasom, myslím že sa snažil znieť naštvane. ,,Čudoval by si sa čo všetko sa tu dá schovať. Tákže v skrini je ešte druhá stena ktorá služy na fľašky a proste všetko čo je v škole zakázane ak by učitelia kontrolovali tašky. Okolo umyvadla choď pomaly ak nechceš skončiť na zemi. Už ma nič také nenapadá. Všetko sa dozvies časom. A najlepšie miesta su vzadu v rade katedry."       ,,Fúú, no ste fakt šialena trieda."    ,,Už si v nej aj ty!" uškrnula som sa na neho. ,,Ale myslím že to čo si teraz počul nieje tak šialené ako hodina z Choweknovou."         ,,Tak to som zvedavý." ,,Máš byť na čo. Inak kde sú tak dlho?"so strachoudiveným pohľadom som sa spýtala. ,,Neviem, ška poď omrknúť." Nešli sme dlho možno tak päť minút. Keď sme prechádzali okolo riaditeľne. A hádjte kto sedel v riaditeľni. Áno Sophie a Lucas. Naraz sme sa zasmiali. ,,Ake nečakané." Počkali sme kým vyšli cez ten čas sme stihli prebrať všetko od nášho narodenia až do dnes. Fakt tam boli najmenej 2 hodiny. ,,To Vám teda trvalo."uškrnul sa Matias. ,,Nesmej sa, suspenzovali ma."naštvane povedal Lucas a pri tom kopol do skriniek. ,,Ehm. No. Braček a prečo by som sa nemal smiať."   ,,Dobre kedže tu nemienim ani chvílu dýchať ten istý vzduch. Karol ideme domov."
o

točila sa Sophie. Ja som sa otáčala za ňou keď ma zo zadu objal Matias. ,,Nezabudla si na niečo?"šepol   ,,Nemyslím."uškrnula som sa. ,,Ok. To si zapamätám." zasmial sa.
●●●
,,Nemôžem ho zniesť." povedala Sophie keď sme vyšli z budovy. ,,Ja ho tiež nemusím. Ale Matias je celkom fajn."   ,,O nieco som prišla?" spýtala sa. ,,Ani nie." povedla som čo najmenej zmätene. ,,Ale, prosím ťa Karol. Poznám tvoj zmätený hlas." neznášam má ma tak super prečítanú. Ale teraz keď Matiasa neznáša jej to nemôžem povedať. ,,Nie, fakt nič. Nejdeme pod vrbu?"   ,,Jasné, dúfam že nie zase fajčiť."      ,,No. Ehm."
●●●
Preberali sme strašne zaujímavú tému o ponožkách. Keď zrazu Sophie bola ticho. Zdvyhla som hlavu a pochpila prečo. ,,No. No. No. Koho nám tu čerti nesú."pretočila Sophie očami a zaťala päste. ,,Klídek Sophie." išli sme bližšie k nim. Lucas vyzeral ako by si niečo šlahol. Čo ma u neho nijak neudivovalo. Zatiaľ čo Lukas. Nerovnomerne vyrovnával cestu k Sophie. Ja som išla k Matiasovi. Objal ma a snažil sa mi dať pusu ale odtiahla som sa. ,,Je tu Sophie." zašepkala som. Aj tak som mu nechcela dať pusu. Stačilo mi raz. Nechcem sa tu zase roztopiť ako zmrzlina. Zatiaľ co som sa otočila, Sophie už mlátila Lucasa. ,,Ste si vedomé že teraz budete mať vojnu." Sophie sa na Lucas naštvane pozrela. A Matiás na mna len žmurkol.

Tak aj e tu dalšia kapitola dúfam že sa páči...budeme radi za každý komentár a votes... pusu🔥❤❤