Never ending story

Ignoranti

Dnes je deň z veľkým D. So Soph sa sťahujeme do nášho nového bytu. Som veľmi rada. Nie len preto že nám to rodičia dovolili ale aj preto že už nebudeme pri rodičoch. Bohužiaľ ešte stále musíme chodiť do školy ale iba už posledný rok.
~~~
Po škole sme sa začali sťahovať. Myslela som že to bude trvať najmenej dve dní ale vďaka spolužiakom to trvalo ani nie 4 hodiny. Zúfalo som si odfúkla a ľahla si na posteľ. Vôbec nič som sa neučila a to ma zajtra čakajú milióny skúšiek. Snáď sa to naučím v škole. Hlavne už chcem spať.
~~~
Ráno sme prišli do školy samozrejme sme zase meškali. Ale veď to je bežné. Za všetko môže moja posteľ keby nebola taká super tak som už dávno v škole. V triede už má hrdo čakalo moje miesto hneď vedľa Matiasa. Nemám až taký problém s ním sedieť. Veď aj tak je to posledný rok na tejto škole nebudem si ho znepríjemnovať. Horšie je to že Soph Lucasa priamo neznáša. Aspoň to tak vyzerá.
Soph(pohľad)
Sedím a počúvam učiteľa. Už niekoľkokrát som sa snažila byť milá a zdvorilá k Lucasovi. Pozdravila som mu a on nič. Snažila som sa z ním nadviazať rozhovor a on nič. Úplne ma odignoroval. Kašlem na neho ja sa mu do riti pchať nebudem. Mám ale taký pocit že Karol ani nevadí sedieť z Matiasom. Ja som sa cestou do školy išla potrhať pretože budem zase sedieť z Lucasom. A Karol ona nič, len sem tam zakývala z hlavou. Nechápem to veď oni sú hrozný. Z myšlienok ma vytiahol papierik ktorý som schytala do hlavy. Určite to bola Karol. Ona nikdy nedokáže nič hodiť normálne aby pritom niečo nerozbila alebo nezranila. Všimla som si že ma ospravedlňujuci výraz. Zrobila som na ňu úškrn a otvorila papierik. ,,Čo také by nám ešte trebalo do bytu?" mala som včera ešte zrobiť zoznam. Tak trochu som zaspala. Viem ale že nám treba ešte dosť veľa nábytku a doplnkov. Taktiež jedlo. Zase budeme musieť ísť do reštaurácie. Karol ma zabije. Neznáša reštaurácie a všetko čo sa týka prípravy jedla bez jej dozoru. Všetko si väčšinou pripravuje doma a dbá aby všetko bolo podľa jej noriem. ,,Zabiješ ma keď ti poviem že som na to včera zabudla? " papier som hodila do Matiasa. Karol sa s ním o neho začala naťahovať. Ale hneď ako sa na Matiasa pozrel Lucas. Hodil ho do Karol a otočil sa. Karol iba pokrčila plecami. Otvorila ho a zatvárila sa ako som čakala. Akurát zazvonilo. ,,Ja ťa asi zabijem!"ani nie za sekundu pri mne stála Karol. Keď je naštvaná je strašne rýchla. ,,Vieš čo poviem učiteľke že mi je zle a zájdem do obchodov." ,,Dobre."
~~~
Karol(pohľad)
Zo školy som sa dostala. A teraz sa prechádzam po supermarkete. Mám chuť asi na všetko. Nemám rada supermarkety. Vždy s tadiaľ vyjdem zo somarinami ktoré aj tak nikdy nejem. Ešte musím ísť do obchodu z nábytkom a vybrať nejaký gauč, stoly a skrine. Predsa len nebudeme môcť byť v byte z miliónmi krabicami. Musím zavolať niekoho kto mi to pôjde odniesť do bytu. Ja sama sa nezanesiem. Dnes nebol v škole iba Coud. Zavolám mu a možno niečo vybavím. Zatiaľ čo som volala stála som pri pokladni. A kto tam nebol. Ell. Bože jak ju ja neznášam.
Otočila som sa a šla k dverám. Dúfam že si ma nevšimla. Nemám na ňu náladu. Dala som veci do auta a nasadla som. Ponáhľam sa. Ešte mám ísť po Soph. Keďže máme iba jedno auto. Vošla som do obchodu a tam už stál Coud.,,Dúfam že to aspoň bude ťažké. Nezobudila si ma len tak pre nič za nič. " ,,Ouu. Šory že som ťa zobudila ale i tak by si mal byť v škole." iba pokrútil hlavou a zasmial sa. Keďže som už posledného polroka chodila po nákupných centrách viem presne kde čo je čiže to bude rýchle. Zobrala som vozík a rýchlo si vyberalala zákruty k nábytku do obývačky. Zatiaľ čo som brala stôl. A ukladala ho na vozík. Zrazu sa vozík začal hýbať. Keďže som na ňom stála dosť som sa zľakla. Potom mi ale doplo že také nápady ma iba Coud.,,Coud zastav."iba sa smial.,,Fakt prosím zastav." ,,Dobre dobre. Keď si tak pekne poprosila." práve mi prišlo že by tu bola dobrá fotka.,,Stoj a ani sa nepohni." položila som mobil na policu a zapla časovač. Rýchlo si sadla na vozík a zrobila grimasu.,,Máš ma upozorniť že ideš robiť fotku. Mohol som sa aspoň nejak pekne zatváriť. " ,,Ty sa nevieš pekne tváriť. " zasmiala som sa. Postupne sme po nabrali všetky veci. A poviem vám nasmiali sme sa. Museli sa na nás všetci pozerať keďže som neraz ležala na zemi od smiechu. Dal mi všetky veci do auta a isiel zo mnou. Vyniesť veci na 5 poschodie dá zabrať. Zase sme museli mať prestávky pri ktorých sme mali dovolené sa smiať. Už ale sedím v aute, odviezla som ho domov a idem po Soph. Ešte predtým som mu mala poslať fotky z dneška. No neviem kde mám mobil. Asi ostal doma.
~~~
Je už večer ja som už navarila rozložila stoly a gauč ma ešte doraziť. Tak si teraz trochu čítam knihu. Soph mi zaklopala na stenu. Tak som sa teda rozhodla že sa postavím. Aj tak ma ta kniha nezaujíma.,,Áno Soph. Čo si chcela." vošla som do jej izby.,,Ukázala mi mobil a nadvyhla obočie."bola som tam ja z Coudom. Zrejme to dal na instagram. Bol tam popisok Najlepší deň z touto super šialenou osobou. A srdiečka.,,Nechceš mi povedať čo si dnes naozaj robila?",,Zavolala som si ho zo sebou keďže by som to sama nedokázala vyniesť hore."
,,Len aby" uškrnula sa. Iba som pokrútila očami a namierila si to do kúpeľne...

Je tu ďalšia časť. Dúfam že sa bude páčiť❤️