Nachádzame sa na mieste kde nieje čas. Ani ho tu netreba. Obloha je temná dokonca hviezdy sa rozhodli radšej neukázať. Vo vzduchu je strach, bezmocnosť... Z blízka je dokonca počuť plač a prosenie hriešníkov. Netvory z pekla ich trhali na kúsky a potom zaživa požierali. Iných varili v kotli... každý kto sa sem dostal trpí tak ako si to zaslúži.
Nie nie.. nech vám ich nieje ľúto... Toto miesto je plné vrahov, násilníkov, zlodejov a iných monštier narodených v ľudskom tele.
A nad týmto všetkým stálo sedem mužov. Všetci siedmi hľadeli dole na zatratených s úškrnom na tvári a vínom v ruke.
Moji siedmi synovia
Môj najstarší syn Jin... V oboch rukách drží hrozno zatiaľ čo sedí za stolom preplnenom jedlom...
Vedľa neho sedí a zazerá naň Taehyung, napriek tomu že má jedla až až stále chce viac a nie pretože je hladný
Na pohovke spí Yoongi spánok nepotrebuje a energie má vždy dosť... avšak stále sa len niekde váľa
Jeden pár po sebe vrieska a hádže po sebe údery. Jimin a Jungkook. Jimin sa nechce podeliť o svoj ďalekohľad zatiaľ čo Jungkooka ovláda to čím je. Hnev
Namjoon hrdo stojí na kraji balkóna s rukami opretými o plot a pozoruje všetkých trpiacich akoby boli jeho ľud.
A posledný... môj najobľúbenejší syn...
Hoseok... Obklopený štvoricou žien si mieša pohárik vína a vdychuje jeho vôňu zatiaľ čo ženy maju svoje pery prilepené na ňom ako pijavice. S úsmevom na tvári si odpije a začne obchytávať jednu z jeho bábik.
Moji synovia ma robia hrdým rodičom už celé stáročia... Rovnako ako ja su plný Hnevu, pýchy, závisti, lakomstva a podobne...
a kto som ja ?
Ja niesom podstatná...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
