Hra

Prológ

„Možno by sme tam dnes nemali ísť. Necítim sa veľmi dobre a možno by sme to mali nechať na neskôr a počkať kým príde aj Oliver." Povedala žena v strednom veku a upierala pohľad na svojho manžela. Dnes oslavujú tridsiate výročie svadby a ona si uvedomila, že ho miluje rovnako ako v deň keď si ho brala. Možno dokonca aj viacej.

„Veď vieš, že máme už rezerváciu a aj Lukas s rodinou prídu a Oliver si to mohol zariadiť tak aby to všetko stihol." Muž sa usmial na manželku a aj keď videl na jej tvári pár vrások, stále mu pripadala ako to dievča, ktoré stretol na strednej a ihneď sa do nej zamiloval.

„Ako povieš, miláčik. Ale potom to budeš vysvetľovať Oliverovi ty. Vieš ako nemá rád, keď ho vynechávame z rodiny." Hoci si to nikdy nepriznal ani jeden z nich, bola to pravda, naozaj ho niekedy vynechávali z rodinných udalostí. Obaja milovali svojho mladšieho syna, ale nebol nikdy taký ako jeho starší brat.

„On vie, že ho milujeme." Objal svoju manželku a snažil sa ju trošku posúriť aby stihli rezerváciu. Vedel, že ich v tej reštaurácií nebudú dlho čakať, keďže aj on ju musel spraviť skoro polroka pred tým a to bol dosť známy človek.

„A čo ak to nevie. Čo ak ..."
„Kvietok, netráp sa. Vie, že ho milujeme ale vie aj to, že je to jeho problém, že nikdy nie je s nami." Nechcel to povedať tak tvrdo, ale vedel, že má pravdu.

„Vieš, že len chce mať svoj vlastný život a ...."

„Nie, len nechce mať žiadnu zodpovednosť, chcel len svoj život kde môže míňať peniaze, ktoré máme. Ale dnes to už radšej tu skončime, lebo sa nechcem hádať. A keď príde tak si spravíme aj s ním ďalšiu oslavu." Nechcel vyvolať hádku, hlavne preto lebo vedel, že je jeho manželka veľmi citlivá na mladšieho syna. Hlavne preto lebo potom už ďalšie deti nemohla mať a upla sa na neho . Ale on vedel ako veľmi jej ublížilo keď sa po skončení strednej školy zbalil a odišiel bez toho aby vôbec vedeli kde je a či vôbec ešte žije. A možno aj kvôli tomu sa mu mladší syn postupne odcudzil. Miloval ho to áno, ale už ďalej nemienil pristupovať na jeho podmienky, jeho nezodpovednosť hlavne keď vedel ako sa celá rodina kvôli nemu trápila. A hlavne žena, ktorá ho milovala najviac na svete.

„Poďme radšej aby nás Lukas s Anne nečakali dlho." Bol rád, že je tejto debate koniec. Bál sa toho, že by sa možno neovládol a povedal by niečo čo by neskôr ľutoval a ublížil by žene, ktorá si to nezaslúži.

Počas cesty mu prišla správa a keď si ju prečítal, vedel že je už naozaj zle. A vedel aj to, že by mal rodine konečne povedať o problémoch, ktoré nastali. A zároveň vedel, že už je neskoro na to aby o tom začal rozprávať. Hlavne keď vedel, že všetko je zničené. A nie je už cesty späť.

„Miláčik, deje sa niečo? Tváriš sa akoby sa stalo niečo veľmi zlé." Spýtala sa ho manželka, keď videla že sa niečo pokazilo.

„Nič zlatko čo by sa nedalo vyriešiť, len chcem aby si vedela, že ťa milujem a že si jedná osoba v mojom živote, pre ktorú som to vždy robil." Hovoril a jeho žena nevedela o čom rozpráva. Hoci sa ho snažila pochopiť nevedela čo si má o tom všetkom myslieť.

„Ja viem, ale neviem prečo mi niečo také hovoríš. Až to znie ako by niečo nebolo správne, akoby sa niečo dialo a..."

„Všetko je tak ako má byť. Len chcem aby si to vedela." Boli posledné mužove slová pred tým ako strhol volant a narazil do ľudí, ktorí na nich čakali.

Ahojte,

Ako ste si asi všimli, začala som písať nový príbeh, dúfam, že sa Vám bude páčiť. Budem vďačná za každú odozvu , či už pozitívnu alebo negatívu.