Krajina živočíchov

Len nie vlasy...

Po lícach jej stieklo pár sĺz, no on ich všetky zachytil svojim palcom. „Pani moja..." Slová však tentokrát odmietali vykročiť z úst mladého následníka trónu a tak ho Ale silno objala a vzlykala do jeho tuniky. „Ehm, ehm." zakašľanie prerušilo ich súkromnú chvíľku. Steven sa rýchlo obrátil, aby príchodzí nehľadel na snúbenicin odhalený chrbát. „Vaša Jasnosť, nemali by ste sa teraz sústrediť na iné povinnosti ako uspokojovanie Obyčajnej? Napríklad, prečo sa ešte nebalíte na cestu?" Kastelánovi sa zatmelo pred očami, keď Steven zabalil dievčinu do periny na lôžku a týčil sa pred ním, očividne nahnevaný. „Čo Vás je po tom? Na balenie mám sluhov! A ak Vás sem poslal otec, odkážte mu, že hovorí o mojej budúcej manželke a kráľovnej Dalath Animas! A nabudúce klopte, pretože sa postarám o to, aby ste sa stali sluhom Obyčajných!" Kastelán sa zatriasol odporom, byť sluhom Obyčajných bola tá najpodradnejšia úloha, najmä pre zvierovládcu a Steven to dobre vedel. Kastelán sa vrhol na zem a prosil ho o odpustenie. Poníženie ako bolo toto, nemohol dopustiť. „Pani moja, ty rozhodni. Urazil ťa." Ale si utrela slzy z tváre a povedala: „Dávam ti milosť. No ak ťa ešte raz budem vidieť s týmto úškľabkom, nasledujúci deň budeš čistiť odevy zberačov, je ti to jasné? Ja som Obyčajná. A nikdy som sa voči tebe neprevinila. Mám voči tebe rešpekt ako voči staršiemu, no nepleť do toho zvierovládnutie. Nie si ničím výnimočný, pozri sa okolo seba. Tvoj klan je početný a líšite sa iba farbou vlasov. Je to dobre. Aj ja som len Obyčajná. Sú nás tisíce. Sme všade. Sme súčasťou tohto sveta rovnako ako zvierovládcovia, prosím, premýšľaj o tom. Nerada by som ťa teraz nechala samého s Prvorodeným." Kastelán vstal a pozrel dievčine do tváre. „Klan hadov nepotrebuje Vašu lojalitu. Porúčam sa, Vaša Jasnosť, princ Steven." S týmito slovami opustil miestnosť. Steven sa obrátil k Ale a povedal: „Obleč sa, pani moja. Musím sa vrátiť do paláca a ešte zájsť za Vyberačom." Ale sa pomaly obliekla a už chcela odísť, keď ju Steven chytil za ruku. „Hneváš sa, že si plním svoje povinnosti ako študenta Archívu?" Dievčina pokrútila hlavou. „Iba mi budeš chýbať a viac ma bolí ťa odprevádzať ako sa lúčiť." Steven sa usmial. „Vrátim sa."

Nebol to len tak obyčajný sľub. Vychádzal z hlbokého vnútorného presvedčenia a prenikol slovami až do srdca smutného dievčaťa. „Dávaj pozor na ostatných, a vráťte sa všetci domov." Odišla. Stevena čosi pálilo v očiach, no nevnímal to. Ustlal lôžko a šiel povedať zdravotníkom, že sa cíti dobre a je očakávaný v Sandrionskom paláci. „Dobre, Vaša Jasnosť, princ Steven. No ak by ste sa do zajtra necítili dobre..." Steven prikývol. „Dovidenia. A veľmi Vám ďakujem."

Caleb ho privítal už pred bránou a bez slova ho smeroval ku kúpeľu. „Steven, poďte, zmyjete zo seba špinu Archívu a potom môžete predstúpiť pred Vyberača." Princ si dával dobrý pozor, aby neprevrátil očami. Vyberač si nesmierne potrpel na čistotu, čo sa mnohokrát zdalo až neprimerané, keďže študenti ho navštevovali len na základe kráľovho rozkazu, ktorý sa musel okamžite plniť. „Ale veď misia M sa odovzdáva až deň pred odchodom a my stále nevieme, kto bude panovníkom... je to nezmysel." Caleb sa zarazil. „Oni Vám nepovedali? Tú nejde o misiu Huletta. Tá môže počkať, prednostne sa vyžaduje záchrana Obyčajných zo zajatia Kuričnej ríše." Steven sa na Caleba prekvapene zahľadel. „Čože? Prečo som o tom nebol informovaný?" Caleb mu pomohol z tuniky a posadil ho do kade s vodou. „Teraz ticho, princ. Je čas na oddych. Zatvorte oči. Uvoľnite sa." Steven zavrčal. „Ako sa mám pre všetko na svete teraz upokojiť? Pýtal sa ma niekto, či toto chcem? Nemám ani právo hovoriť?" Caleb sa smutne usmial. „Princ, Vašou úlohou je ochraňovať Obyčajných. Emmy je teraz našou prioritou. Nehovorte mi, že to necítite rovnako." Mladík sa ponoril trochu hlbšie do kade, no Caleb mu potiahol rameno nahor. „Ešte chvíľu, princ. Už to bude." zašepkal a namočil handričku do vonného oleja. „Fuj, to je čo? Neznášam takéto vône! Nestačí..." Caleb sa zasmial. „Je to zmes bazalky, koriandru a sychrianu, Vaša Jasnosť. Vyberačova obľúbená zmes." Steven si povzdychol: „To je mi jasné, ten chlap žerie ako slon, a ešte mu mám voňať za jedlom? Keď mi pri podávaní dokumentov odhryzne ruku, bude to tvoja vina." Caleb už dlhšie nedokázal zadržiavať smiech, takmer pustil handričku do vody. „Steven... ale jeho Animas je..." Mladík potriasol hlavou. „Prosím, len nie vlasy... sľubujem, že si zahráme Padaráhy." Caleb si vzdychol. „Pane, toto nemôžem ovplyvniť. Po odchode od Vyberača sa pokojne vyváľajte v latríne, je mi to jedno. Pôjdete za Vyberačom ako riadny 19-ročný princ a nie ako študent Archívu, alebo to budeme riešiť Atheasovým štýlom a ja Vás tam dotiahnem za uši, takže ako to bude?" Steven sa odvrátil od Caleba a on to pochopil.Jemne stlačil princovi rameno a zatlačil ho pod vodu. Vtedy začul jemné vibrácie vlastnej Animas. Ďakujem, Caleb, prepáč mi moje správanie. Sluha sa usmial a odpovedal Stevenovi nahlas: „Nehnevám sa, iba ma mrzí, že ma považujete po toľkých rokoch, za zradcu. Rozumiem, že kúpanie nie je Vaša najobľúbenejšia činnosť, no Vaše vlasy vyžadujú opateru. Sú príliš hebké, aby sa s nimi neopatrne zachádzalo. Stevenovo zahanbenie ukryla horúca voda, no i tak sa sluha zasmial. „Opatrujte sa, a po odovzdaní pergamenu ešte choďte do princovej komnaty. Veci Vás už budú čakať a potom sa môžete odobrať do prípravnej miestnosti." Steven sa vynoril z vody a pretrel si oči. „Mám to povedať Atheovi? Na čí príkaz?" Caleb si smutne vzdychol. „Jeho Jasnosť, princ Atheas, Vás o to žiada." Steven si jemne zahryzol do pery. „Caleb, pustil si do mojej komnaty niekoho okrem Silvy?" Sluha pokrútil hlavou. „Mladého pána som stretol cestou do memoárov." Steven sa usmial a požiadal Caleba, aby sa odvrátil a dal mu čisté rúcho. Muž však pokrútil hlavou. „Steven, koľko krát už riešime túto otázku? A moja odpoveď je rovnaká. Je to moja povinnosť a veľká česť, ošetrovať Vaše jazvy." Na to už Steven nepovedal nič, postavil sa a nechal Caleba, aby mu obliekol rúcho a previazal ho striebornou štólou. „Ešte nezabudnite na taharni." Steven márne potlačil povzdych, keď mu Caleb na čerstvo umytých vlasoch upevnil strieborný oblúk, ktorý symbolizoval jeho postavenie v krajine ako následníka trónu. Počas korunovácie mu bude vyrobená skutočná kráľovská koruna so znakmi jeho Animas, teda ak ju ukáže. Čo však Steven určite nemal v pláne...