Krajina živočíchov

Disciplína musí byť!

**Skúškové skončilo. Takže prichádzam s novou časťou a odoberám sa k zimnému spánku. Mack má vraj voľné miesto v nore, takže bežím to využiť ;) Kisses to your asses ;* **

Po obede sa všetci presunuli na nádvorie Archívu, kde rozostavili niekoľko stolov- do tvaru trojuholníka, a v strede kľačal princ. Hlavu mal sklonenú dole a musel odrecitovať prvý verš Archívneho kódexu: "Kallas salla sollas nalsa Alberhard. (Slovo veľmajstra Alberharda je zákonom)." Potom začal hovoriť Alberhard. "Potupil si veľmajstra Archívu pred očami a ušami všetkých jeho študentov a ostatných majstrov! Aj napriek tomu, že si kráľovskej krvi a nesmie ti byť spôsobená ujma na zdraví, dostaneš trest. Na osem dní budeš vylúčený z Archívu, nesmieš navštevovať Hniezdo, tvoja tréningová skupina dostane iného študenta tretieho stupňa a počas tvojej neprítomnosti nebude žiadna zmrzlina navyše." Obecenstvom prešla vlna nevôle. To nebolo fér, stáli na Stevenovej strane a rešpektovali Alberhardovo rozhodnutie ohľadom vylúčenia z Archívu, ale nech im nikto nesiaha na zmrzlinu. "Utíšte sa!" zreval Alberhard, keď ktosi požiadal o slovo. Alberhard sa zachmúril a pozrel na majstra Danglana, ktorý mal na starosti prípravný ročník Animas. "Dovoľujem si upozorniť Vás, že práve zmrzlina je veľmi dôležitým motivačným prvkom v mojom prípade a dovoľujem si pripomenúť Vám, že navrhovaný trest sa bude týkať aj majstrov. A to ja nemienim dopustiť. Svojho pohára zmrzliny sa nebudem kvôli princovi ani kvôli Vám zriekať." Zhromaždením prebehlo slušné uchechtnutie. Alberhard zavrčal. "Uvedomujete si všetci závažnosť situácie?! Mohli by sme na chvíľu prestať riešiť pochúťku z permafrostu?! Steven bude na osem dní vylúčený z Archívu. Prijímaš svoj trest alebo nie?" Steven odpovedal v jazyku kódexu. "Dolor ellek mahun. (Prijímam svoju potupu.)" Nahnevaný veľmajster dal rozpustiť disciplinárny výsluch a Steven sa odišiel zbaliť. Niežeby mal v Hniezde veľa vecí, len sa chcel so všetkými rozlúčiť. Huckle stál bokom a díval sa na neho orieškovohnedými očami. "Neznášam ťa. Máš dovolenku a ja tu budem musieť ostať a trénovať s nejakým namysleným trojákom, ktorého vyberie veľmajster." Steven prevrátil očami. "Aby si nemal druhú modrinu, Vaša Jasnosť." No potom zvážnel. "Budem na ňu dávať pozor, neboj sa. Síce nebudem taký hlúpy ako ty, aby som ho s tým konfrontoval, ale nech ju aspoň nespútava. Nie je dobré podnecovať v nej Animas týmto spôsobom." Steven si zahryzol do pery. Huckle mal pravdu. Nenávisť a utlmovanie vždy viedli k vývinu na Divinas. A to bolo nebezpečné, hlavne kvôli jej schopnosti prenosu myšlienok. Tessina schopnosť nebola primárne určená na komunikáciu so Stevenom. Jej hlavným úžitkom bolo zmiasť nepriateľa, vsúvať mu do mysle temné myšlienky, ktoré viedli k halucináciam a následnej samovražde. Ak by sa Tessa prestala kontrolovať, mohla by zabíjať obyčajným pritisnutím dlaní na hlavu. "Mrzí ma to." povedal Steven a stisol mu plece. Huckle ho priateľsky odstrčil. "Keď sa vrátiš, už budem vedieť tú obranu." "Maj sa, Jasnosť." "Musíš odísť?" posledné slová prikovali Stevena k zemi. Obrátil sa a uvidel tam stáť Macka. Tvár mal strhanú a oči opuchnuté, akoby plakal. "Mack, ani sa nenazdáš a som späť." potriasol mu rukou a odišiel, lebo už na neho hľadel jeden z členov Elity, ktorý mal tú česť zatresnúť za ním bránu Archívu.

"Vrátil si sa nejako skoro..." poznamenal otec, ani na neho nehľadel. Steven prevrátil očami a zasmial sa. "Chýbal si mi. Veď vieš." Zumiraki ostal od prekvapenia stáť uprostred knižnice. "Ak si práve použil sarkazmus..." Steven ho rýchlo prerušil. "Otec, myslím to vážne. Zanedbávam svoje povinnosti Prvorodeného a nechávam na tvojich pleciach mnoho rozhodnutí, ktoré by som mal zvažovať a schvaľovať ja, ako budúci kráľ." Kráľ prišiel k nemu a položil mu ruku na rameno. "Vylúčili ťa len pred polhodinou a už mudruješ. Aspoň neklam kráľovi do očí." Steven nepovedal nič. "Chápem, že si nahnevaný, ale pochop, že je to príležitosť stráviť viac času s Atheasom. Mimo Archívu sa mu venuješ len málo a vieš, že potrebuje hlavne tvoj záujem o neho." Steven si vzdychol. "Otec, prosím ťa. Nezačínaj s tým. Venujem mu toľko času, koľko môžem. Nemôžem však preberať tvoju zodpovednosť. Mne si venoval všetku pozornosť aj napriek vládnutiu a nikdy som sa nesťažoval. Vnímal som to ako príležitosť na samoštúdium alebo sebaspoznávanie, či objavovanie Animas. Atheas veľmi pokročil, no stále sa nedokáže posunúť dopredu. A nie je to kvôli nedostatku mojej pozornosti." Kráľ sa zasmial. "Steven, veľmi obdivujem tvoju schopnosť hovoriť mi do duše, ale ak to urobíš ešte raz, natiahnem ťa na škripec." Steven mykol plecom. "Vyšší aj tak nebudem." Pozreli na seba a vybuchli smiechom. Strážcovia pred dverami knižnice sa tiež tíško chichotali, počúvajúc celý ich rozhovor. Vzťah kráľa a Prvorodeného bol veľmi komplikovaný a nedalo sa jednoznačne povedať, že by sa nemali radi. Steven preukazoval kráľovi na verejnosti patričnú úctu, no za zatvorenými dverami sa s ním otvorene hádal o spravovaní krajiny aj o vypukajúcich vzburách medzi obyčajnými ľuďmi. "Atheas prosí o prijatie u kráľa." ozvalo sa zrazu spoza dverí. "Prosba vypočutá, nech vstúpi." O sekundu sa dvere otvorili a dnu vošiel takmer čierny chlapec. Steven sa musel držať, aby nevybuchol smiechom. Kráľ bol v šoku a opýtal sa: "Čo, čo sa ti stalo?" Atheas sklonil hlavu. "Podpálil som sa. Zabudol som, že sa premieňam v oblečení a ďaleko od zdroja vody..." "Atheas..." začal, no potom prestal a pozrel na staršieho syna. "Steven, ty mu na to nepovieš nič?" Steven pomaly prikývol. "Ehm... dobrá práca." Viac už nevedel zadržiavať smiech, prišiel k Atheasovi a tuho ho objal. "Dúfam, že to pole bolo riadne suché a vźblklo tiež." Kráľ hľadel zo Stevena na Atheasa a nevedel, čo si má o tom myslieť. Atheas sa vyslobodil zo Stevenovho objatia a povedal: "Robí si z teba srandu otec, spálil som akurát deku. Chcel som sa ňou uhasiť. No ona sa rozhorela ešte viac." Steven sa postavil a zahryzol si do jazyka tak silno, až mu z neho vytieklo pár kvapiek krvi. "Ehm... dobre, myslím, že sa pôjdem schladiť." vyhlásil a rozbehol sa z knižnice skôr, ako im to obom stihlo dôjsť. Cestou požiadal slúžku, aby mu v komnate pripravila kúpeľ, avšak bez olejov a byliniek, do ktorých si líhal otec.On sám ešte zašiel za pani Mamou.