Krajina živočíchov

Pred vstupom do pekla

Dávaj si pozor na svoje myšlienky, Ren, môže ich využiť proti tebe. Steven kráčal ako prvý, Tessa sa držala tesne za ním a ako posledný išiel Ren, ktorý sa musel veľmi ovládať, aby na muža, ktorý ich viedol na smrť, nevyletel. Šagara namiesto výčitiek, iba držal Sobeka za rameno a radšej sa nedíval pred seba. Po chvíli kráčania náhle zastali pred kamennými schodmi, ktoré viedli smerom nadol. „Prečo sme tu? Vari je tu všetko naopak?" Nedalo Renovi, ktorému sa predstava temnej priepasti ani v najmenšom nepozdávala. Pán Davalli pokrútil hlavou. „Cesta nahor je nebezpečná. Len čo by zacítili Vaše dušičky, už by útočili. Tadiaľto, moji milí. Tadiaľto." Sobek už chcel niečo povedať, no vtedy zasiahol Steven. „Rozlúčime sa." A skôr ako ktokoľvek zareagoval, vrhol sa dolu schodmi, akoby lietal. Pán Davalli sa zasmial. „No? Idete? Alebo chcete ostať s Davallim? No?" Ren si iba vzdychol a nasledoval Stevenov príklad. Chvíľu za ním šiel Salmar a potom chcela ísť Tessa, no vtedy ju Davalli schmatol za ruku a potiahol k sebe. Sobek vzplanul hnevom a v okamihu spolu so Šagarom spojili ruky. „Pusti ju!" zreval Toto, lebo Tessa sa mu snažila vytrhnúť. Celá plošina prepadliska sa otriasla, keď spojené ruky bratrancov z klanu Hadov vytvorili masívnu svetelnú guľu a nasmerovali ju na brániacu sa Tessu a starca. Toto zatvoril oči, cítiac sa zrazu veľmi smutne. „Pozor!" zreval Salmar a hodil Tota na zem. Neodišiel si už? Zaujímalo medveďa, no Salmar neodpovedal. „Pst, môžeš sa hýbať, neudrel som ťa príliš?" Toto slabo prikývol. Toto, počuješ ma? Môžeš sa pohnúť? Skús to. Mladý medveď zmätene zažmurkal, no potom veľmi pomaly nadvihol ruku. „Asi máš zlomenú ruku... počkaj, je tu hrozná tma... nevieš kde je Steven?" Toto sa opatrne posadil a pocítil Salmarovu ruku na ramene. „Je Tessa v poriadku? Nejako necítim žiadnu Animas." Salmar si vzdychol. „Šľahol som ťa o kameň, môžeš byť chvíľu dezorientovaný. Tessa je iba vydesená a naše háďatká sa musia trochu spamätať z náhleho odlivu mágie." Toto prikývol. „A čo ten zloduch?" Salmar mu pomohol na nohy. „Opatrne kráčaj, trochu si oddýchneme a pôjdeme za ostatnými. Už som sa skontaktoval so Stevenom a povedal mu, čo sa stalo. Počkajú na nás. Chalani, ako sa cítite?" Ozval sa iba Sobek, čo Tota trochu prekvapilo: „Mne je celkom dobre, ale Šagara si potrebuje pospať. A Tessa, nekomunikuje so mnou, ale cítim, že je tu s nami. Nepoznáte niekto slová na vyvolanie lampy? Je tu hrozná tma." Toto sa iba zasmial. „A čo tak vytiahnuť zápalky? Máme ich všetci v kapsách presne pre takéto prípady." Pre tmu našťastie nikto nevidel Sobekovo zahanbenie. No len čo rozsvietili, mali pocit, že by bolo lepšie ak by to neurobili. Tessa sedela na zemi vedľa kôpky mliečnobielych kostí a triasla sa ako vo vetre. Salmar prišiel na pár centimetrov od nej. „Môžeš vstať? Alebo ťa máme nechať?" Pokrútila hlavou, a Salmar si nebol celkom istý s čím nesúhlasila. „Tessa, potrebuješ pomoc. Poď, pôjdeme za Stevenom." O chvíľu všetci počuli jej myšlienky. Bojím sa, Salmar. Bojím sa tu. Chcem už odísť, ale nemôžem vstať. Ja, niečo mám asi s nohami. Salmar pozrel na dohasínajúcu zápalku a tá sa znovu rozblčala malým plameňom. „Pomaly, pomôžeme ti. Sobekovi ostali ešte nejaké sily. A Toto dohliadne na Šagaru. Len sa neboj. Sme tu pre teba." Opatrne ju nadvihol a potom vyslovil levitačné kúzlo. „Musíme skočiť do tmy." zašepkal. Nikomu sa tá predstava nepáčila, no hore ani jeden z nich ostať nechcel. Sobek držal ruky pod jej hlavou a mumlal si slová starodávnej piesne:„Kethenem arravedhe. Zarivu nadamendhe. Selve thenem razendhe... damu..." Tessa sa zachichotala a Sobek očervenel. „Nevedel som, že poznáš slová." zamumlal. Salmar si vzdychol. Okrem jazyku Archívu a jazyku svojho klanu poznal len málo cudzích slov, takže bol teraz trochu v nevýhode. „Ale to nič, to nie je nič... ehm, neprístojné. Iba sa tým trochu snažím upokojiť. Tessa, nechceš mu to preložiť?" opýtal sa. Tessa si povzdychla. Kethenem arravedhe znamená chcem sa oslobodiť. Zarivu nadamendhe znamená chcem sa uspokojiť. Selve theneme razendhe je čosi ako povolávam pokoj. A damu, no, to nebudem prekladať, lebo poznám viac významov a ani jeden z nich nie je veľmi slušný. Sobek si odkašľal. „Damu vo význame dotyku." Salmar sa im ticho poďakoval. „Skočíme už konečne?" Ozval sa za nimi Toto Bridd, ktorý s námahou vliekol oslabeného člena klanu hadov. „Ssamozrejme." zahundral Sobek a poriadne sa zaprel nohami o okraj. Potom s výkrikom skočil nadol, kúzlom stále pripútaný k Tesse, takže len čo dopadol, zvalila sa na neho a pristála ako na vankúši, kým on si pravdepodobne vyrazil dych. Rýchlo sa z neho zošuchla a už ju bral do náručia Steven. „Sobek, ako si na tom? Musíš jej skontrolovať nohy." Tessa nesúhlasne zavrčala, no Steven ju ignoroval. „Nebudeš sa o tom hádať, ak sa vyčerpá tvoj andangan, prejaví sa to aj na tvojej fyzickej kondícii. A hoci si ľahká ako páperie, nemôžeme ťa niesť." Po takomto vyhlásení, ktoré prekvapilo aj Rena a Salmara, už neprotestovala. Sobek vstal a najprv skontroloval, či si pri skoku niečo nepoškodil on sám. Až potom prišiel za Stevenom a Tessou. 

„Tessa, teraz sebou nemykaj, len čo sa ťa dotknem, pocítiš nepríjemný tlak, no prejde to. Vyvolám časť svojej mágie a potom ti poviem, čo budeme robiť ďalej. Snaž sa dýchať prirodzene. A hlavne sa nepremeň, nezabúdaj, že v tom dotyku je sila môjho andanganu." Ren pristúpil o krok bližšie, ešte nevidel hada pri práci a veľmi ho to zaujímalo. Steven sa usmial a silnejšie ju objal, čím jej zabránil v akomkoľvek pohybe. Počula jasne tlkot jeho srdca a to ju upokojilo. Potom to začalo. Brnenie v končatinách, srdce zrýchlilo prietok krvi, akoby sa bránilo neznámemu nepriateľovi. Tessa, dýchaj pokojne. Nič sa nedeje, to je len Sobekova mágia. O chvíľu to prejde. Stevenov melodický hlas ju trochu vyviedol zo šoku, no potom to pocítila znovu. Brnenie a potom mocné šklbnutie, až zaryla nechty hlboko do princovej ruky. „Dobre, opatrne ju posaď. Použil som iba trochu hadieho jedu, no ak sa jej bude točiť hlava, bude si musieť trochu pospať a hlavne piť veľa tekutín." počula nakoniec Sobekove slová a zarazilo ju to. Hadí jed? Veď sa jej dotýkal iba prstami... vari je taký silný? Steven ju posadil na kameň a pohladil ju po líci. „Zvládla si to výborne. Idem sa tu poobzerať, chlapci na teba dohliadnu." Ani nemala silu odpovedať...