Chlapec s oceánovo modrými očami sleduje rýchlo pohybujúcu sa krajinu za oknom auta. Veľmi dobre vie že znova ako každý rok idú na chatu, ktorej okolie vie už snáď naspamäť. Pesničky v slúchadlách a mobile ho natoľko uspávajú že upadá do sladkého spánku.
Po dlhej a náročnej ceste chlapec zľahka otvára oči a pretiera si ich končekmi prstov. Otec parkuje auto pred bielu garáž s pruhovaným ornamentom na garážových dverách. Celá rodina radostne vstupuje do domu len vysoký chlapec sa znudene plazí von z auta.
Zo slúchadlami v mobile a neutrálnym výrazom sa potáca hore schodmi až do jeho fialovej izby, na stene mal polepené plagáty rôznych skupín.
Chlapec miluje hudbu a fialovú farbu, napriek tomu si chcel udržať svoju teenedžerskú drsnú vizáž. Pozrel sa do zrkadla a po upravil si svoje čierne vlasy s modrým melírom, ktoré mu mierne prekrývajú oči.
Položil mobil zo slúchadlami na nočný stolík k bielej lampe okrúhleho tvaru. Vyšiel z izby a namieril si to rovno na záhradu kde bola hojdačka z pneumatiky ktorú priam zbožňoval. Síce bol dosť vyspelý na také veci no aj tak ho to napĺňalo šťastím keď si spomenul na svoje detstvo.
Chlapec upriamil zrak na opačnú stranu príjazdovej cesty a zbadal jemu neznáme auto marhuľovej farby. Tá farba sa mu páčila, bola pre neho priveľmi nezvyčajná, no svojim spôsobom bola zaujímavá. Zoskočil z hojdačky a namieril si to rovno k autu, z ktorého vybehol obrovský svetlo sivý pes z tyrkysovým obojkom.
Čím viac sa modrooký približoval, tým viac to bolo zaujímavejšie.
Prišiel pred celkom útulný domček bielej farby doslova obklopený kvetinami. Vysoký chlapec započul smiech, ktorý ho dostatočne presvedčil že patrí dievčaťu. Obišiel domček a cestou pravdepodobne k záhrade ho zozadu skoro zrazil už známi obrovský pes.
"Hej, to šteklí, prestaň Sky" Chlapec znova započul ten jemnučký hlások. Keď konečne prišiel na záhradu domu, zaplavilo ho slnečné teplo ktoré bolo pre jeho svetlú pokožku viac menej nepríjemné. Prekvapilo ho keď zistil že smiech patril kučeravej príšerke s veľkými zelenými kukadlami.
V tú chvíľu mu došli slová, to bolo po prvý krát keď ho niekoho úsmev napĺňal šťastím. "Ahoj, ja som Benjamín a ty?"
_______________________________________________________
-Zdravím vás pri prvej časti príbeh, je to niečo o čo som sa pokúšala už dlhšiu dobu, takže snáď vás zaujme-
CZYTASZ
Benjího motýlie súhvezdie
RomansNikdy som nechcel viac, iba pochopenie a lásku, ktorá by dokázala doplniť moje vytúžené motýlie súhvezdie. No teraz si uvedomujem že som chcel priveľa.
