Benjího motýlie súhvezdie

3-Crystal tears

Maličkému sa všetka krv v tele naliala do hlavy, až z toho sčervenel a vysoký sa skoro zadusil nie len obedom ale aj raňajkami.

-

Zelené očká sa so strachom vpili do tých modrých. Maličký si nebol istý čo má povedať, bál sa že čiernovlasý bude znechutený z toho že jeho kamarát je gay, že už sa na neho čiernovlasý chlapec ani len nepozrie a ak už pozrie, tak s odporom v očiach. Slzičky mu začali tiecť po tváričke a dopadali na podlahu ako tie najcennejšie kryštáliky. ,,Prečo?" spýtal sa maličký chrapľavým hláskom. Kuchyňou sa ozývali vzlyky mladšieho, bol nahnevaný na mamku a zároveň nevedel prestať plakať.

Znova to skončí tak ako vždy, znova stratí blízku osobu len kvôli svojej orientácii. Cítil pohľad staršieho na celom svojom tele, bál sa, nechcel aby sa opakovala história. Je to síce iba pól dňa čo sa poznajú ale on ho má rád, tak veľmi ho má rád. Maličký zdvihol pohľad aby aspoň naposledy videl tie oči, ktoré ho tak neskutočne priťahujú.

Ten pohľad ho úplne zložil a maličký to nechápal, modrooký sa práve dozvedel že jeho kamarát je gay a on ma aj cez to všetko v očiach toľko lásky k nemu. Zelenooký sa odvrátil od tváre toho staršieho a rozbehol sa do izbičky, ktorá mu dávala pocit lásky a bezpečia. Chcel byť čo najďalej od ostatných a hlavne od staršieho. Ľahol si na posteľ a stočil sa do kĺbka ako maličké nevinne mačiatko.

Srdce mu vynechávalo údery ako nikdy pred tým. Zelené očká s odleskom sĺz pomaličky upadali do ríše snov, keď niekto opatrne otvoril dvere od rúžovkastej izby. Niekto si jemne ľahol na posteľ vedľa maličkého a obopol si ruku okolo jeho pásu.

Očká nízkeho stvorenia sa rozšírili od prekvapenia. ,,Neboj sa zlatíčko, to som ja"odpovedal Benjího mamička a objala ho. ,,Všetko je v poriadku, prečo si utiekol?" spýtala sa ho a pobozkala ho do vlasov na znak toho že ho ľúbi. Maličký sa posadil na posteľ, otočil sa na mamku a odpovedal jej. ,,Nevidela si ten jeho pohľad, nevyznám sa v ňom, neviem ako sa mám správať v jeho prítomnosti, teraz ma bude nenávidieť."

Maličký si nebol istý v tejto chvíli ničoho, stále mu nedávali zmysel tie jeho pohľady, celá táto situácia vytvárala jeden veľký chaos. Chlapec voľným pádom, spadol späť do perín, zatvoril oči a jediné čo vnímal bol jeho teplý dych, ktorý udieral do vankúša. ,,On to cíti rovnako zlatíčko, určite je zmätený, nečakal to ale za to kým si ťa určite nebude odsudzovať, ja viem že v škole to pre teba nie je ľahké ale on je iný a ty to vieš" maličkého mamka mala pravdu, vedel až veľmi dobre že tie pohľady neboli len pohľady, boli niečo viac, boli ako hviezdy ktoré tvoria súhvezdie.

Možno len predsa objavil svoju druhú polovicu, možno jeho súhvezdie motýľa bude konečne úplne. Veď čo je krásnejšie než motýľ, ktorý je zamilovaný.