Prekvapenie

Nečakaná návšteva

Keď som odhodil špak, tak som sa pomaly vidal domov. Kde na mňa čakala nečakaná návšteva...

Bol tam on, ten tajomný a krásny fotograf. 'Č čo tu robíš?'  v ten moment som sa mal chuť prepadnúť pod zem. Bol som červenší než rak.
'Prišiel som ťa pozrieť a pozvať na večeru. ' momentalne my môže za vidieť aj ten rak... 'Veď poj ku mne, navečeriať sa môžme aj tu. Však variť viem tak není problém.' dohovorím a idem odomknúť dvere, ale hneď na druhom schode sa my šmykne a ja padám dole. Čakám pekne tvrdí pád. Pretože pod schodami nemám travu ako moja susedka ale mám tam štrk. Rukami si inštiktívne zakrijem tvár, ale namiesto tvrdého pádu ucítim príjemmú vôňu a silné paže ovynuté okolo môjho pásu. Pozrel som sa mu do očí a chcel mu poďakovať ale v pohľade do jeho očí som zabudol ako sa rozpráva. A ešte keď som uvidel ako sa ku mne nakláňa. Čo? Nakláňa? 'Vieš že keď sa červenáš si veľmi roztomilý? A nabudúce buď opatrný, v náručí ťa chcem mať za iných okolností. Aj keď sa teraz nemôžem sťažovať'

S pohľadu Michala:

Bol taký roztomilý keď bol nervózny a snažil sa tími rozklepanými rukami odomknúť dvere. 'Počkaj maličký, ukáž odomknem ich' ' Eh, dobre'
Po odomknutí dverí rýchlo vošiel dnu. On tam doslova vbehol. Rýchlo si vyzul topánky a popri tom my povedal. 'Vyzuj sa, tu si daj bundu a v pravo je obývačka  nájdeš tam jednu odomknutú skrinku, daj si s nej čo chceš. Ja idem rýchlo do sprchy a spravím nám potom večeru. A ozaj o takom to čase ťa nepustím domov. Budeš spať v hosťouskej izbe.' nedal my možnosť ani odporovať a už bežal niekde hore. Predpokladám že išiel do tej sprchy. Po spamätaní som išiel do tej obývačky. Má to tam krásne zariadené. "Čo to hovoril? Jáaaaaj mám si zobrať hoci čo s tej odomknutej skrinky. Zaujímalo by ma prečo ma ostatné zamknuté." Po chvíli som počul ako Sebastian beží dole schodami. 'Ach dobre, dáš si nijaku vodu alebo niečo tvrčšie?' na konci vety na mňa žmurkol. ' Niečo tvrčšie, nechávam na tebe čo my dáš' 'Dobre' až teraz som sa naň ho pozrel. No zistil som že to nebol dobrý nápad, stál tam iba vo veľmi veľmi krátkych kraťasoch a vo väčšiej košeli. So zamyslenia ma prebudilo poklepanie na rameno. 'Tu máš whiski, ja si ju zoberiem do kuchyne ak chceš poj si sadnúť tam. Môžme sa rozprávať ako si chcel.' Na to som iba prikívol a nasledoval ho do kuchyne.

Musím uznať že to bol hriešny pohľad,  no moje myšlienky sú hriešnešie...