Nezastaviteľná

-6-

V noci som zaspala veľmi neskoro. Stále dom rozmýšľala nad rozhovorom s Fay. Vedela som, že v niečo má pravdu. Naozaj by som s ním nemala byť nepriateľka, pretože ma môže pred otcom potopiť. To je práve to, čo by dopadlo zle. Nemyslím si, že je to podrazák, ale môže to byť tak.

Na ďalšie ráno ma zobudil budík. Len som bolestivo zaskučala a vypla ho. Hodila som sa spať do postele odhodlaná znova zaspať, no moja milovaná pestúnka mi to nedovolila.

,,Dievča, zobuď sa! Dnes máš fotenie a už ťa tu čaká Bruno. Povedala si nech príde skoro a ty nemôžeš meškať. Vieš, že akú scénu ti spraví ten fotograf. " povedala mi v snahe zobudiť ma. Vedela som, že by som mala vstať, ale posteľ som nechcela opustiť.

Fay pristúpila k závesom a prudko ich odtiahla.

,, No tak, slečna! O pätnásť minút ťa čakám s raňajkami. Inak ti utečú moje úžasné waffle." povedala a ja som pootvorila oči. Spomienka waffiel ma donútila sa aspoň trochu prebrať. Milovala som Fayine jedlo.

Nebola som ako tie anorektické modelky, ktoré si strážili kalórie do bodky. Ja som jedla, čo som chcela a tiež aj robila. Jedlo mi nerobilo problém, pretože cvičím najmä box, ale robím toho viac. A navyše mám rýchly metabolizmus.

Po pár minútach som sa prebrala a išla sa obliecť. Obliekla som sa do rifiel a zaujímavého topu, ktorý mal vpredu viazanie.

Nikdy som nebola elegantný ani princeznovský typ. Nosila som šaty len na otcove akcie a párty. Dokonca som nerada nosila aj podpätky. Nebudem nosiť niečo, čo mi týra nohy. Radšej volím vždy tenisky, čo som spravila aj dnes.

Keď som vošla do kuchyne, prekvapilo ma, že na barových stoličkách pri pulte sedí môj naprávateľ a na niečom sa s Fay smeje. Tá žena je chodiace prekvapenie. Netušila som, že si tak rozumejú. A ešte nikdy som na tvári toho chlapa nevidela nič iné okrem poker facu.

,, Leona, nestoj tam a poď sa najesť. Budeš meškať. "naprávateľ sa prestal smiať a otočil sa na mňa. Aj keď pravdepodobne nechcel, tak po mne prešiel pohľadom.

,, Počkám vás vonku." rýchlo sa postavil a chcel zmiznúť.

,, Chlapče, len pekne dojedz. Na čo som ti potom nakladala? "opýtala sa ho s úsmevom Fay. Tá žena vedela, čo robí.

,, Ďakujem, ale nemyslím si, že je to vhodné. Dojem si to vonku." usmial sa na ňu a ukradol si z taniera poslednú wafflu.

,, No teda, Leona. Dúfam, že sa k nemu nesprávaš tak zle, že radšej od teba sám uteká." Povedala mi zamračene.

,, Ja mu nič nerobím, Fay. Vieš, že niekedy dokážem byť nepríjemná, ale to mám v povahe." skonštatovala som. Naozaj sa niekedy neviem ovládnuť a som zlá, aj keď nechcem. Je to niečo čo neovplyvním.

,, Len aby, Leona. Musíš sa k ľuďom správať slušne, aj keď, ako by povedal tvoj otec, nepatria do tvojej spoločenskej vrstvy." povedala mi.

,, Tieto sračky ma nikdy nezaujímali narozdiel od zvyšku mojej rodiny."

,, Pozor na jazyk! Som ako tvoja mama, Leona. Nechcem, aby si takto rozprávala. "povedala mi a ja som sa ospravedlnila. Pred otcom si dovolím nadávať aj hrubšie, no Fay si to nezaslúži. Ona nie.

Rýchlo som dojedla a odišla z domu.

Nasadla som do auta, kde už bol pripravený Bruno. Páčilo sa mi, že hneď vyštartoval a ani sa nepýtal kam ideme. Očividne vedel veľmi presne môj zvyčajný rozvrh. Celú cestu sme boli ticho a ani jeden to nechcel zmeniť.

Vystúpila som a hoci som si chcela zapáliť, nestihla som, lebo som zistila, že meškám. Ren bude zúrivý.

Ren je môj fotograf, s ktorým sa znášame celkom ťažko. Nemá ma rád, pretože zobrazujem všetko, čo nemá rád. Akonáhle zistil, že som z bohatej rodiny, tak ma odsúdil a ja som sa to nesnažila zmeniť.

Myslí si, že som sa sem dostala cez konexie môjho otca, pričom môj otec mi všemožne komplikoval moju vysnenú prácu modelky. Nechcel, aby som to robila a tak sa postaral, aby som nemohla. Túto jednu spoločnosť sa mu ako jedinú nepodarilo podplatiť. Musela som pracovať na sebe a prejsť kastingom ako všetky ostatné. Nedostala som to len tak, ako si on myslí.

Neznášal tiež, že meškám, fajčím a robím škandály. Neznášal vlastne všetko, čo som.

,, Meškáš. "vytkol mi. Už bolo všetko pripravené a čakalo sa ako vždy len na mňa

,, Viem. Mal by si si zvyknúť." odpovedala som mu drzo, ale ani som sa naňho nepozrela. Jediné, čo na mne uznával bolo, že som fotogenická a nemusel ma toľko naprávať pri pózovaní.

Keď som dofotila, čo trvalo do obeda, obliekla som sa a išla k autu.

,, Zober ma domov." hlesla som vyčerpane. Možno to znie ako nič, ale aj modeling je vyčerpávajúci. Najmä, keď sa musíte usmievať niekoľko hodín vkuse.

Nasadli sme do auta, no keď sme boli asi na pol ceste, tak mu zazvonil mobil. Zdvihol telefón a ja som podľa jeho mimiky vedela, že ide o niečo zlé.

,, Dobre, o pár minút som tam. "zložil a otočil smer auta.

,, Kam to ideme?" opýtala som sa.

,, Potrebujem si niečo súrne vybaviť. Je to vážne, takže neprotestujte. Ak chcete, kľudne to povedzte vášmu otcovi. Je mi to jedno. " zavrčal na mňa a ja som naňho šokovane pozrela. Nevenoval mi žiadnu pozornosť. Ja som bola zvedavá, o čo také vážne ide, ak sa takto správa.

Zastavil pred nejakou strednou školou a ja som sa ho už-už išla opýtať, čo tam robíme.

Nedal mi možnosť, keďže sa na mňa otočil a povedal:,, Hneď som späť, prosím vás, nevychádzajte z auta. "

Skôr než som niečo povedala, vyšiel z auta.

No jasné! Myslíš si, že ťa počúvnem, naprávateľko? Zasmiala som sa v duchu a vystúpila z auta.

Z kabelky som si vybrala cigarety a opretá o auto som si zapálila. Bolo mi jedno, že sme na pôde školy.

Čo tu môže chlap ako Bruno chcieť? Môže mať také staré dieťa? Pýtala som sa sama seba. Nechápala som preco sme tu. Nešlo mi to do hlavy.

Odpoveď sa však dostavila sama, keď som zbadala nahnevaného Bruna ako za sebou ťahal akéhosi mladého chalana.

Nevedela som, čo si myslieť. Týmto ma naozaj prekvapil, a to sa nepodarí len tak niekomu.