Mladá žena, Leona Lexingtonová, ktorá je ako odtrhnutá z reťaze.
Muž, Bruno Coldwell, ktorý je k reťazi prikovaný.
Jeden druhému má pomôcť, no čo ak o to ten druhý nestojí?
Ona nie je ochotná prijať pomoc, hoci vie, že jej rozhodnutia nie sú vždy sp...
Bola som totálne zaskočená. Slová mi neprichádzali na jazyk a to ani nehovorím o bábätku, ktoré sa vo mne tak mrvilo, až som súrne potrebovala na záchod.
,, Leona? "oslovil ma, keď som bola pridlho ticho.
,, Toto mi nerob. Zabiješ ma, však?"šepla som s divným výrazom v tvári.
Bruno pochopil a so smiechom sa postavil na nohy.
,, V čom je problém? "opýtal sa s úsmevom na tvári, ale muselo ho to trošku v srdci zamrzieť.
,, Ja nepotrebujem svadbu a ani nejaký papier." začala som vysvetľovať. Bruno sa na mňa len pokojne usmial a pritiahol si ma do objatia.
,, Ani ja to nepotrebujem, ale myslel som si, že to je pre teba podstatné a že chceš, aby naše dieťa vyrastalo v kompletnej a spojenej rodine."
,, Bruno, pre mňa byť rodinou neznamená to, že sa musíme zobrať. Je to akoby som potrebovala mať na papieri to, že žijem s Alexom a berieme sa ako najbližšie rodinu. Najväčší dôkaz medzi nami o rodine a láske je to, že som tehotná. To nás spája viac než čokoľvek. Nepotrebujem si ťa vziať. Neviem, možno to celé hovorím kvôli môjmu otcovi, ktorému bolo manželstvo vždy ukradnuté.... Ale nechcem, aby si sa na mňa hneval. "
,, Nehnevám sa, v hĺbke duše som rátal aj s touto odpoveďou. Len dúfam, že to nerobíš kvôli dedkovi." povedal mi.
,, Nie, ver mi, že ak by sme sa vzali dedko by trval na minimálne päťdesiatich predmanželských zmluvách. Ale ak sa raz vezmeme, čo úplne nezavrhujem, nikdy nič s tebou nepodpíšem." usmiala som sa mu do krku, keďže ma znovu objímal. Milovala som byť v jeho náručí.
,, Ja podpíšem čo len bude chcieť, len aby sme mohli byť spolu." usmial sa mi do vlasov.
,, Urobíme to takto."povedal a zobral zo stola krabičku s prsteňom, ktorú tam položil.
Vybral z nej prsteň a chytil moju ruku.
,, Budeš nosiť tento prsteň len ako dar, dobre? Samozrejme ak sa ti páči. A ak ťa znovu požiadam o ruku, donesiem nový prsteň. A asi, ako ťa poznám, nebude len jeden. " zasmial sa, dal mi na prst prsteň a pobozkal mi ruku.
Prsteň bol naozaj nádherný a podľa môjho vkusu.
,, Veľmi dobre vieš, že to robiť nemusíš. Tento je naozaj nádherný." usmiala som sa a pobozkala ho.
,, Pre teba čokoľvek, to dúfam vieš. Teraz poď vymyslieť ako to povieme ostatným. "zasmial sa a ja som bola naozaj rada, že to berie s humorom.
Stiahol ma na gauč a ja som sa k nemu pritúlila.
,, Prepáč, nehnevaj sa na mňa." usmiala som sa nevinne.
,, To je v poriadku. Ako sa na teba môžem hnevať, keď budeš mať naše bábo?"opýtal sa ma a dal mi pusu na čelo.
,, Všetci ti pomáhali to pripraviť a ja som to takto zničila?"
,, Tak trochu. A okrem Fay očakávali všetci kladnú odpoveď. To bude zaujímavé, keď prídu domov. " povedal.
,, A kedy vlastne prídu?"
,, Až zajtra. "
Nakoniec sme sa dohodli na tom, že im to ja vysvetlím. Niektorí to nedokázali pochopiť, iní, ako napriklad Greta s Fay a Jaxom, mi nadávali. Od Jaxa som to fakt nečakala. Alex bol len zaskočený, ale okomentoval to tak, že Bruno to mohol vedieť. Avšak aj oni to predýchali a Bruno sa nehneval. To bolo hlavné.
Keď som bola na konci siedmeho mesiaca, rapídne som sa zväčšila. Páčilo sa mi byť tehotná, pokým som nevyzerala ako melón. Doktorka mi navyše nakázala kľud, pretože vedela aký aktívny život stále vediem. Musela som prestať fotiť a robiť prehliadky pre tehotenské časopisy a módu.
Išlo ma poraziť, ale nemohla som s tým nič robiť. Bábo je dôležitejšie. Navyše moje nohy boli neskutočne opuchnuté a boleli.
Zvykla som si teda na život na gauči. Mojím verným spoločníkom sa stal Mich. Vždy bol so mnou a keď prišiel niekto cudzí, snažil sa ma chrániť.
Tak to bolo aj v ten večer. Bruno prišiel domov a on naňho nepríjemne zavrčal, aby si dal pozor.
,, Mich! "okríkla som ho a on sa pohodlne uložil na mojich nohách hneď pri brušku. Bol hneď v pokoji.
,, Je voči tebe veľmi ochranársky. Nieže vám niekedy ublíži." vystríhal ma. Pobozkal ma, pohladil po brušku a sadol si ku mne.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,, Ahoj. "šepla som a pobozkala ho.
,, Ahoj." povedal mi späť medzi bozky. Obaja sme trpeli tým, že sme spolu nespali posledné mesiace.
,, Len ma chráni, pretože cíti bábo. Nič by tebe ani nikomu inému nespravil." povedal som, keď sme sa naveľa od seba oddelili.
,, Len aby." povedal a pohladil ho po hlave. Vtedy vôbec nezareagoval.
,, Ako bolo v robote? "opýtala som sa, keď som sa pohodlne uložila na jeho hrudi. Vedela som, že toho má veľa, ale nemenil sa na môjho otca. Za to som bola neskutočne rada.
,, Dalo sa. Je to veľa práce. Radšej by som ti zas robil šoféra." zasmiali sme sa a on mi nosom jemne prešiel po krku. Mnou pri tom pohybe prešli zimomriavky. Chcela som s ním normálne fungovať a nečakala som, že tehotenstvo takto všetko skomplikuje.
,, Kedy príde Alex? Už by tu mal byť." zháčila som sa, keď som sa pozrela na hodinky.
,, Dnes spí u Daisy. Má voľný dom." zasmial sa a ja som si ho s úsmevom prezrela.
,, Takže si s tým v pohode? "
,, Porozprával som sa s ním. Teraz musím veriť, že bude mať dosť rozumu a dá si pozor." povedal mi s povzdychom, takže som mohla vidieť, že z toho nie je nadšený. Je to však súčasť dospievania.
Aj tak som sa naňho usmiala a pobozkala ho.
,, Aspoň na niečo bola moja prevýchova dobrá."
Chcel mi niečo odpovedať, ale zazvonil zvonček.
,, Seď! Ja som dnešným vrátnikom. Možno si Alex niečo zabudol." zasmial sa a išiel ku dverám.
Keď som začula tlmené hlasy, nedalo mi to a musela som sa postaviť. S ťažkou chôdzou som prešla ku dverám a vykukla z nich.
,, Kto to je?" opýtala som sa, keď som zazrela staršieho, neznámeho chlapa.
Bruno sa na mňa otočil a v tvári mal niečo, čomu som nerozumela.
