Nezastaviteľná

-24-

Kurva!

Môžem byť taká sprostá? Moje krásne luxusné autíčko som nechala pred domom, kde mi môže hocikedy zmiznúť,a ja idem peši ako najväčšia hlupaňa.

Opätky, ktoré som mala na nohách mi už dávno začali vadiť, tak prechádzam bosá po asfalte v tejto štvrti. Kráčam už dobrých dvadsať minút a stále nikoho ani nič nevidím. Mám pocit, že tu ani nikto nežije. Nikto normálny. Keď si nepichnem nejakú striekačku do nohy, tak budem naozaj nadšená.

Pred pár minútami som si všimla asi troch chlapov, ktorí idú za mnou. Zľakla som sa, ale nedala som to najavo inak, ako zrýchlením kroku.

Začínala som sa pomaly, ale isto modliť. Na rukách som mala zimomriavky a bála som sa ako dopadnem. Všade bola tma a nikde nebola ani živá duša.

Prešla som ešte jednu ulicu a videla som ako sú mi blízko. Boli asi desať metrov odo mňa.

Keď pri mne zastalo auto, bola som blízko k infarktu. Srdce som mala až v krku, keď sa stiahlo okienko pri mne.

,, Kurva, nástup! "povedal Bruno, ale nemusel mi to hovoriť dvakrát.

Okamžite som si otvorila dvere a videla som ako tí chlapi spomalili.

,, Čo si kurva myslíš? Vieš čo všetko sa ti môže stať v noci v tejto štvrti? Tí chlapi ti mohli veľmi ublížiť." karhal ma naštvaným tónom.

,, To kurva nemyslíš vážne! Ja som ti jako taká hlupaňa pomohla s Alexom a aby som zbytočne neotravovala, tak som chcela ísť radšej peši. A to všetko pre jedného hlupáka nevďačného!" zavrčala som naňho nahnevane. Neviem, kto je viac v piči z nás dvoch.

,, Ja viem a veľmi ti vďačím, ale tu nemá žena ako ty čo robiť."

,, Si neskutočný! Ja som mala všetko pod kontrolou. Kľudne na tu vysaď ak mi neveríš. "natiahla som sa po kľučke a chcela na demonštráciu vystúpiť. Stále som bola síce roztrasená, ale to mi bolo jedno. Chcela som mu zavrieť hubu.

,, Nechaj tie dvere kurva tak! Nikam nejdeš! Kam ťa mám odviezť?" zavrčal a ja som mala potrebu ho udrieť. Lopatou, naozaj veľmi silno. Ten chlap absolútne nevie, ako sa správať. Mal by ho to niekto kurva naučiť.

,, Do hotela! A prestaň na mňa vrčať! To je mi ale vďačnosť. Vidím, že ty si mi práve tým správnym príkladom na naučenie ako sa mám správať! " uchechtla som sa. Počula som ako si Bruno vzdychol, ale nakoniec nič nepovedal.

Dvadsať minút cesty sme boli ticho. Keď mi zastavil pred hotelom chcela som jednoducho ísť dnu a oddýchnuť si. Topánky som mala stále v ruke a príšerne ma boleli nohy. Mala som si radšej niekoho zavolať. Som hrozne, až hlúpo hrdá.

Siahla som po kľučke, no zastavili ma naprávateľove slová.

,, Máš pravdu. Prepáč. Nemal som na teba tak vyletieť. Naozaj ti ďakujem za Alexa. "

,, Ako to s ním dopadlo?" opýtala som sa a nič som nepovedala na jeho ospravedlnenie. Nemala som čo. Správal sa ako idiot. A to som tu ja to odporné rozmaznané decko.

,, Nechal si to vysvetliť. Vďaka tebe. Neviem, čo si mu povedala, ale som z vás prekvapený. Naozaj som nečakal, že ho práve ty, dokážeš takto pochopiť."

,,Nemysli si, že neviem aké to je žiť ako on. Otec mi klamal v podstate celý život a žila som v klietke, kde mi síce dali čokoľvek, ale musela som robiť presne to, čo povedali. Nemáš za čo. Ale chcem, aby si ma nechal sa s Alexom stretávať. Často. Pomáhame si navzájom. "povedala som mu, po dlhej dobe som sa usmiala a išla do môjho apartmánu. Objednala som si z reštaurácie večeru, ktorá sa nevyrovnala tej od Fay, ale aspoň som zahnala hlad.

Hneď na to som sa uložila spať. Ticho mi naznačovalo prichádzajúcu búrku.

Ráno tá búrka aj dorazila.

,, Vstávaj, Leona! "niekto pri mne rozkázal a strhol zo mňa paplón.

Zamraučala som a pretrela si oči. Nado mnou stál môj nahnevaný otec. Skôr či neskôr musel prísť. Čakala som to. Začal do mňa hustiť niečo vážne, hoci som nebola úplne zobudená.

,, Tvoje včerajšie správanie bolo neodpustiteľné! Chcel som ťa s ňou len pekne zoznámiť a ty si sa správala ako rozmaznané dievčatko bez vychovania. Vidím, že s tým budem musieť niečo urobiť! "

,, Ako ma chceš potrestať tentoraz, otecko?" konečne som sa zobudila a zareagovala.

,, Ver mi, že sa smiať nebudeš! Chcela si byť vždy samostatná, však? "položil mi rečnícku otázku. Keď je takýto nasraný, tak spravil niečo zlé.

,, Odteraz sa musíš spoliehať len sama na seba! Zablokoval som ti všetky karty. Jediné, čo ti odo mňa ostane bude auto s Coldwellom. Všetko si budeš platiť sama!" vyhrážal sa, ale mne to neprišlo až také hrozné.

,, Vieš, že nie som finančne úplne závislá od teba." zavrčala som.

,, Možno nie si, ale ja som ešte neskončil! Máš zákaz vstupu do domu. Jediné, čo tam môžeš je prísť na návštevu! Takže budeš bývať tu. To znamená, že už žiadne privilégiá ako majiteľova princeznička. Táto izba je pôvodne pre bohatých hostí, a to znamená, že odteraz si ju budeš ako hosť aj platiť. Keď si to nemôžeš dovoliť, tak si daj pripraviť inú. Odteraz ideš sama za seba, Leona! Už nemienim ďalej podporovať tieto tvoje výstupy! Skončil som so zhovievavosťou. Nedovolím, aby sa z teba stal ešte väčší bohatý fagan! Ber to ako lekciu. Nechcel som to spraviť, ale ty si ma donútila! "povedal mi a ja som naňho pozrela smutne.

,, Teraz si sa vyznamenal, otecko! Ktorý normálny človek toto urobí vlastnému dieťaťu?! Peniaze si strč niekam, na tie nie som odkázaná! Ale vyhodiť ma z vlastného domu, kde mám väčšieho a mne bližšieho rodiča ako si mi ty? Fay je pre mňa viac mamou ako ty otcom. A ver, že to nie je chyba mňa alebo jej. Prijímam tvoj trest, otecko. Ale keď som taký rozmaznaný fagan, tak sa ku mne radšej ani nepriznávaj, pretože ja to robiť nebudem!"povedala som mu smrteľne vážne a hodila sa späť do postele.

Cítila som ako na mňa hodnú chvíľu pozerá, ale nič nepovedal.

Po pár minútach som počula silné tresknutie dverí.

U nás v rodine takéto vyhrážky znamenajú len jednu vec. Vojnu.

A ja viem, že obaja budeme bojovať špinavými zbraňami. Sme predsa z jednej krvi.