Nezastaviteľná

-80-

Bruno

Stál som pred kostolom a čakal na Leonu. Prišiel som chvíľu po začatí, pretože som sa bál, že keď uvidím ako ten bastard ťahá Leonu do kostola, vybehnem z auta a vrazím mu. Jednu dobre mierenú. Teda jedna by to nebola určite. Mal som naňho naozaj nervy po tom všetkom a to sa netreba čudovať.

Chcel som po ňu prísť na motorke pre lepší efekt, no bál som sa, že v jej zdravotnom stave to nebude veľmi vhodné. Nakoniec som prišiel autom a nemohol som sa dočkať kedy výjde von.

Auto som mal zaparkované tak blízko, že som videl na dvere kostola. Dokonca aj to, ako tam vbehli policajti. Zaplatil by som hocičo, aby som videl pohľad jej skurveného otca a toho... chlapa. Želal som im len to najhoršie.

O pár minút vyviedli slávneho Axela Lexingtona v putách. Ten pohľad som si vychutnal. Novinári, ktorí stáli vonku, si na ňom tiež zgustli.

Jediné, čo mi nesedelo, bola absencia zatknutia toho bastarda Oscara. Nikde som jeho ani Leonu nevidel. Prepadol ma zlý pocit. Dúfal som, že jej nič nie je.

Prudko som vystúpil z auta a utekal dovnútra. Zbadal som tam Jaxa, takže som išiel za ním.

,, Jax, kde je Leona? "vychŕlil som naňho.

,, Neviem, niekam zmizla. Sedela vpredu s Oscarom. Aj jeho teraz hľadá polícia." povedal mi rozrušene a mňa tiež prepadla panika.

,, Niekto mi ukradol auto! Polícia! " vo všetkej tej panike, ktorá tu vládla som zachytil tento výkrik. Hneď som myslel na najhoršie, ale nemohol som si dovoliť byť negativistický. Nechcel som dopustiť, aby moje myšlienky boli pravdivé.

,, Kto vám ho ukradol? Videli ste niekoho?" opýtal sa ho policajt, no mne bolo jasné všetko. A z tej myšlienky mi bolo zle.

,, Kde je Leona?" pridal sa ku mne a Jaxovi vo všetkom tom zmätku Caden.

,, Bruno ju hľadá. Niekde zmizla, neviem či mu to chce spraviť ťažšie. " zasmial sa Jax na odľahčenie, no aj v jeho tvári znelo znepokojenie.

,, Kde majú ten kupený byt? "vyslovil som chladne a precízne, aj keď vo mne vrela krv.

,, Kde?!" zavrčal som, keď mi nikto neodpovedal.

Caden mi dal adresu a ja som vybehol z kostola. Kričali niečo za mnou, no ja som nevnímal. Musel som sa dostať k Leone včas. Dufal som, že budú tam.

Vyštartoval som rýchlosťou blesku. Porušil som toľko zákonov, až mi bolo zle zo samého seba, ale to teraz nebolo podstatné. Jediné čo je, je to, že Leona bude v poriadku.

Vbehol som do budovy a aj za protesty vrátnika som nastúpil do výťahu.

Ten ma odviezol na najvyššie poschodie. Pred dverami mi stuhla krv ešte viac. Počul som ženský krik a plač. Mohol patriť jedinej osobe, ktorú zo všetkých milujem.

Rozbehol som sa oproti dverám v snahe ich vyvaliť. Bolel ma už celý bok, ale na niekoľký pokus sa mi to podarilo.

Keď som zbadal tú situáciu vo vnútri, myslel som, že ho zabijem. Rozštvrtím toho skurveného chlapa!

Leona ležala na zemi s úplne odhalenou hruďou a snažila sa s ním bojovať. Ten kokot sa týčil nad ňou a vyhŕňal jej šaty.

,, Teraz budeš konečne moja! " odporne sa usmial a siahol si na opasok. V tej chvíli som sa veľmi rýchlo dostal zo šoku.

,, Nechaj ju! " zakričal som a odtrhol ho od nej. Mal rozbitú peru, ale to ma nezaujímalo. Bez triezveho uvažovania som ho začal mlátiť ako zmyslov zbavený.

Snažil sa brániť, no vo mne v tej chvíli prúdilo toľko zlosti a sily, až to nebolo možné. Bol som schopný ho zabiť bez väčších problémov či výčitiek.

,, Bruno..." počul som jej slabý hlas z diaľky, ale nedokázal som ho počúvať. Nie kým táto karikatúra chlapa žije!

,, Nechaj ho, Bruno! Nestojí ti za to." chytila ma trasúcimi rukami za ramená, aby som skončil, keďže on sa pomaly prestal brániť. Myslím, že takmer stratil vedomie, no mne to momentálne bolo jedno. Pokračoval by som, ak by nebola v tejto miestnosti ona.

S námahou som ju nakoniec počúvol. Nechcel som, aby ma považovala za rovnakého bastarda akým je on.

,, Ak by tu nebola prisahám, že by som ťa zabil, aby si sa naučil, ako sa správať k ženám, ty skurvený bastard! Ale takto to nechám na zákon a dúfaj, že ti dajú veľa rokov, aby sme sa znovu nestretli! "zavrčal som a pritiahol si uplakanú Leonu k sebe. Bože, to dievča toho už toľko zlého prežilo.

,, Vypadnime odtiaľto! Polícia sa oňho postará." povedal som a potiahol ju von z miestnosti, kde nemohla prežiť nič dobré.

Vo výťahu som zo seba stiahol bundu a dal jej ju, keďže šaty mala roztrhané akoby sa s ňou bilo nejaké zviera. Ten bastard bol koniec koncov horší ako nejaké zviera.

,, Si so mnou, dobre? Nič sa ti už nestane." objal som ju a dal jej pusu na čelo. Túto časť som si predstavoval inak, ale najdôležitejšie bolo, že je v rámci možností v poriadku.

,, Ďakujem." šepla mi do ramena, ako ma objímala naspäť.

,,J-ja sna-ž-ila som sa s n-ním bojovať ak si hovoril. Bolo to ešte horšie." šepla mi roztrasene do hrude a potom sa trhane nadýchla. Až teraz som si všimol na jej hlave krv.

,, Som s tebou. Nič sa nestalo a už ani nestane. "snažil som sa ju upokojiť a uistiť. Pobozkal som ju do vlasov a spolu sme vyšli z tej budovy.

Leona sa triasla celú cestu k autu i v ňom a nedokázala sa upokojiť. Možno sa trochu dala dokopy, keď uvidela ako po toho bastarda prichádza polícia. Nech v tej base zdochne!

Chytil som ju popri šoférovaní za ruku a všimol som si ako sebou pri tom dotyku trhla.

Bože! Prečo sa toto stalo práve jej? Prečo toto všetko musela prežiť žena, ktorá je síce svojská ale dobrá a nikomu by neublížila? Je to za to, že sa narodila do bohatej rodiny? Ak áno, tak to nikomu ďalšiemu neželám.