Power Savage [X-men FF]

2. Návod: Ako to určite nerobiť.

Kráčala som úzkou chodbou v podpalubí lode, v jednej ruke som držala tácňu s čistými pohármi na whiskey a druhou som si neustále ťahala dolu krátku čiernu minisukňu.

Servírka, ktorú som prepadla v sklade, sa začala brániť a skoro ma prizabila nožom na syr. Po chvíli som ju konečne omráčila hasiacim prístrojom, jej ochabnuté telo som hodila do zadnej miestnosti. Nanešťastie, mala o číslo menšie veci ako nosím ja. Snažila som sa teda, aby som v tom nevyzerala ako vyrastený študent a akoby tá minisukňa (ktorá bola na mňa krátka aj keby bola v správnom čísle) na mne vyzerala prirodzene.

Bola som maximálne koncentrovaná na svoju úlohu. Teda som si to aspoň myslela. Len čo som položila ruku na kľučku dverí vedúcich na palubu lode, kde by mal sedieť muž, pre ktorého som precestovala pol sveta a premárnila celý svoj majetok, roztriasla som sa na celom tele.

Pustila som kľučku, pár krát sa zhlboka nadýchla a v duchu si zopakovala celý svoj plán.

Prídem tam, spoznám toho špinavca a nenápadne k nemu podídem s pohármi. Na zneistenie po ňom hodím celú tácňu a chvatom, ktorý ma naučil strýko Olaf ho odzbrojím – vždy hovorieval, že funguje dokonale v každej situácii. Potom ho priviažem o zábradlie lode a prinútim ho, aby mi vrátil moju moc.

Dosť nedokonalý a amatérsky plán. Ale nemohla som sa spoliehať na zvyšok svojej sily, aj predtým bola dosť nespoľahlivá.

Navyše som nemala veľa zdrojov, ktoré by som mohla proti nemu použiť. Bola som v tom sama. Asi tak ako vo všetkom, celý svoj život.

Nerozmýšľala som nad tým priveľa, keď som sa znovu pohla dopredu, stlačila kľučku a vyšla na palubu.

Svet náhle akoby zastal. Alebo som to bola len ja, ktorá zastala. Pretože len čo som sa okolo seba rozhliadla, v tej chvíli by som bola schopná za päť sekúnd hodiť všetko na zem, preskočiť zábradlie, padnúť do vody a preplávať asi dva kilometre v ľadovom mori k brehu. Popri tom by som v duchu zabudla kto som, ako sa volám a našla si nejakú hlbokú dieru, odkiaľ by som až do konca života nevyliezla.

Lebo okrem chlapa, ktorého som takmer okamžite spoznala, boli na palube ešte ďalší dvaja ľudia. Žena, ktorá vyzerala ako supermodelka, mala na sebe minišaty a spokojne si s prekríženými nohami hovela v pohodlnom koženom kresle. Vedľa postával chlapík s ázijskými črtami, v ruke držal pohár škótskej. Jeho postoj bol strnulý, vyzeral ako kocúr, ktorý len čaká na správny moment, kedy skočí a zahrdúsi svoju obeť.

A Sebastian Shaw pokojne sedel v bielom kresle. Perfektný účes, čerstvo oholený. Prisahala by som, že ak by som bola bližšie, cítila by som ešte vôňu vody na holenie a sladkastú vôňu parfumu. Mal na sebe biely oblek aj nohavice, celkom akoby teraz vyšiel z reklamy na prací prášok. Musela som sa veľmi ovládať, aby som mu rovno neskočila po krku.

Spamätala som sa hneď, ako som konečne nabrala vzduch do pľúc. Nemôžem tu stáť ako kôl v plote. Moje správanie by bolo príliš podozrivé.

Pohla sa z miesta. Našťastie, ani jeden z nich nevenoval pozornosť obyčajnej čašníčke. Boli totiž príliš zabraný do rozhovoru o zvýšených cenách ropného benzínu.

Avšak myslela som si, že Shawovi zvýšenie cien príliš neublíži. Všimla som si veľký zlatý prsteň na jeho pravej ruke. Ak dostanem späť to, prečo som si prišla, možno si ho vezmem na oplátku a zaplatím si ním cestu domov.

Kráčala som rovno k nim a snažila sa vyzerať čo najprirodzenejšie ako som dokázala. Aj keď sa mi vzrušením triasli ruky do rytmu môjho splašene bijúceho srdca.

Odrazu sa však blonďavá supermodelka rýchlo postavila, akoby jej niekto strelil šíp do zadku. Zmätene som zastala naprostred paluby. Nestihla som sa ani poobzerať po najrýchlejšej únikovej ceste, keď sa za mnou ozval hrubý mužský hlas.

„Herr Doktor,"

Obzrela som sa za seba. Spoza prednej kajuty vyšiel vysoký muž v potápačskom obleku a s nožom v ruke. Ešte z neho kvapkala voda.

Pri pohľade na ten nôž ma chytala panika. Automaticky sa mi v hlave rozblikalo varovné svetielko Masový vrah! Všetci utekajte! Navyše som po súboji s Hansom Beckerom spred dvoch týždňov mala nožov plné zuby.

No skôr než som stihla dohodiť tácku s kryštáľovými pohármi a skočiť cez palubu, vstal aj Shaw. Pozeral naňho, akoby ho poznal. A to som zistila, aj keď ho po nemecky oslovil. Der kleine Erik Lensherr... Muž s ázijskými črtami napol svaly a pripravil sa na útok, no Shaw ho rukou zastavil.

Muž s nožom, alebo Erik Lensherr, prebodával Shawa pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Asi nie som jediná, kto túži po jeho smrti. A to nemusela nahlas povedať ani supermodelka, ktorá sa naňho zadívala a prižmúrila oči.

Lensherra zrazu prehlo v páse, pustil nôž a chytil si hlavu rukami. Skríkol, akoby ho niečo neznesiteľne bolelo. Shaw k nemu pomaly o krok pristúpil a zamrmlal mu niečo v nemčine, čomu som nerozumela. Vzápätí sa však Lehnsheer načiahol po nôž na zemi, bleskovo ho schmatol a hodil smerom k Shawovi.

Dve sekundy – dva tlkoty srdca.

Nepočula som však mäkké rezanie tkaniny. Nôž narazil na niečo pevné a tvrdé – na ruku z diamantu.

Supermodelka akoby náhle zmizla a nahradila ju postava s jej črtami. Telo mala celé z nezničiteľného diamantu – tvrdé, lesklé a oslňujúce. Tá krása a ten ligot mi celkom vyrazili dych, akoby sa predo mnou zjavila hŕba zlata a drahokamov.

Tácka, ktorú som držala v ruke mi vypadla z ruky.

Ozval sa rachot a rinčanie skla, ktoré prerušilo Lensherrov ohromený a zdesený výraz. Všetci pozreli mojím smerom.

Stála som tam, s črepinami pod nohami, krátkou minisukňou a zdesene som civela pred seba. Príliš nápadné.

„Nie je sám," zavrčala supermodelka zamatovým hlasom a svoj ostrý pohľad upriamila na mňa. Povedala to s takou istotou, akoby mi čítala myšlienky.

Chcela som sa ohradiť. Povedať im, že žiadneho Lensherra nepoznám a chcem späť len to, čo mi patrí. No skôr ako som sa nadýchla, do hlavy sa mi zarezala prudká bolesť. Skríkla som a bolesť mi podlomila kolená.