7

86 6 0
                                    

Horšie som sa nikdy necítil. V hrudi má strašné bolelo, zvieral som si tričko na mieste kde sa nachádza srdce a z oči sa mi stále valili nové a nové slzy. Tlmil som vzlyky do druhej ruky, ktorá spočívala na mojich ústach. Ako mi to mohol urobiť.

Ako som si mohol myslieť že má niekto bude milovať? Absurdné, som len nič. Nikto ma nemôže milovať.
Zosunul som sa na zem a ticho vzlykol. Musel som ale slzy hneď zahnať. Zdola sa ozvalo buchnutie dverí.

Otec je už doma, keby ma videli plakať tak na mňa ešte len nakryčia. Popotiahoľ som a pozrel sa z okna svojej izby. Pred domom stálo jeho auto. Utrel som si slzy do rukáva mikiny a pomaly sa vydal dole schodmi. Boli tam obidvaja.

,,Ako bolo v škole Rin?" Usmiala sa na mňa falošné mama a ja som sa prinútil k úsmevu.
,,U-užasne" dostal som zo seba chrapľavo. Ani si neuvedomila že niečo somňou je. Akokeby si to vôbec niekto uvedomil. Blbá myšlienka Rin.

Ticho som si povzdychol a išiel naspäť do svojej izby.

Ďalší deň mama z práce už domov neprišla a pre mňa sa začalo peklo.

To že niekto vyzerá v poriadku neznamená že je naozaj všetko v poriadku.
Ley

Depresion Where stories live. Discover now