Nemám rád svojich rodičov kvôli jedinej veci, ale pri tom ich mám rád.
To odcove nekonečné, mne nič vysvetľovať nemusíš, ja nič chápať nemusím. Jeho pohľadu, akokeby som bol odpad. Nenávidím keď sa na mňa pozerá tak naštvane. Potom sú tie úžasné frázy, veľakrát neviem ani čo som povedal že ho to tak naštve. Trebárs: najradčej by som ťa zhodil zo schodov, zmlátil by som ťa do krvi. Naozaj také slová bolia, lebo ich mám...rád, a kvôli takým veciam nenávidím.
Chcem, len pochopenie, aby som sa s niekým v kľude mohol porozpravať, nie počúvať vyhrážky a nadávky. Chcem, aby moji rodičia chápali že ja som ja, nie niaky strýko na ktorého sa podobam. To že chápu jeho, to neznamená že vedia kto som ja!
Ja sám neviem kto som! To boli, príšerné to boli.
Oni nevedia ako sa režem, nevedia ako chcem odísť z tohto sveta, nevedia nič! Apsolutne nič! Pri tom si ani nič nenechajú vysvetliť.
Každý deň to boli...
Ešte... Je tu taká vec menom škola. Čaka ma písomka, hrozna veľká písomka! Mám z nej strach, hrozný strach, lebo dvaja z troch učiteľov čo robili otázky, tak viem že aj keď som sa drvil sebeviac, nikdy som nepochopil čo po mne chcú, ani to nevedia pochopiť.
Depta ma to.
,,Si v poriadku?" Ozval sa hlas Jacka. Len som jemne prikývol a viac nič nepovedal.
Odpoveď je občas pred nami
BẠN ĐANG ĐỌC
Depresion
Ngẫu nhiênPuberta je ťažké obdobie kedy nastáva občas aj niečo zlé. Depresia, pozná ju skoro každý, či už iba ako forma veľkého smútku alebo skutočni zdravotní problém. V tomto príbehu sa pozrieme do hlavy chlapca ktorí trpi sebenenavisťou a depresiami.
