Každý deň cítim v srdci príšernú nezaplnitelnu prázdnotu. Prajem si len jednu vec. Umrieť.
Nikomu nedokážem povedať čo si naozaj myslím a čo naozaj cítim...hlboko...hlboko vo mne. Možno to tak ma viac ľudí. Je to touto dobou. Lenže, ostatný si môžu s kľudom sťažovať, kým mne je hocijaké "zafnukanie" hneď vrátené s tým ako sa ten človek má príšerné.
Často sa cítim príšerné falošné a pomaly sa strácam v Tom kto som. Možno sa niekedy snažím predbehnúť ostatných v ich bolesti. Je to bolesť? Je to príšerný pocit ktorý vám do očí tlačí slzy, neodchádza preč...ale neboli to ako keď sa zranite, ako keď si niečo zlomite alebo sa porežete. Je to nehmatatelna bolesť.
Túto bolesť mi spôsobujú ľudia okolo mňa. Moje myšlienky a trápenia sú pre každého...nepotrebné, nezaujímavé... ostáva mi len písať riadky a dúfať že nájdem to pochopenie.
Pravda je často zakrita.
,,Boli to...Jack!" Zaskučal som po tichu a vytrhol ruku z tej jeho. Nebaví ma ako ma niekam taha...poriadne už neviem ani kam.
,,Prepáč" pozrel sa na moje obviazane zápästie zo smútkom v očiach.
BINABASA MO ANG
Depresion
RandomPuberta je ťažké obdobie kedy nastáva občas aj niečo zlé. Depresia, pozná ju skoro každý, či už iba ako forma veľkého smútku alebo skutočni zdravotní problém. V tomto príbehu sa pozrieme do hlavy chlapca ktorí trpi sebenenavisťou a depresiami.
