Časť je venovaná @Carolineformankova dúfam že sa páči♥
First day in Spain
Behala som zo strany na stranu, z izby do izby a snažila sa nájsť brožúru formátu A4 o absolvovaní kurzu. Moje veci boli rozhádzane všade kde ste sa pozreli. Kvapka potu mi stekala po čele. Potom to už neboli kvapky potu ale tie veľmi dobre známe slané kvapky sĺz. Som zúfalá, bez certifikátu ma do roboty nezoberú. Všetko to vybavovanie, faxovanie, kopírovanie, písanie mailov, odlet, prenajatý byt vyjde na zmar.
Koniec koncov som sa začínala zmierovať s pocitom že do svojej vysnenej práce ani nenastúpim, a to už mám dohodnutú aj pracovnú dobu.
Išla som si práve sadnúť na vysokú barovú stoličku pri pulte keď som na kuchynskej linke zbadala zelenú brožúru. Z môjho srdca práve odpadol obrovský kus zúfalstva ktorý sa tam už od rána hromadil.
Pritisla som si brožúru k prsiam a usmiala sa sama pre seba. Už ju nikdy nepustím.
No nakoniec, do sprchy si ju predsa brať nebudem. Položila som ju naspäť na kuchynskú linku, presne tam odkiaľ som ju vzala. Presunula som sa do spálni kde má čakal menší neporiadok.
Všetky povyhadzované veci som nahádzala späť do kufrov. Čierny uterák som si nachystala do kúpeľne, tak isto ako so šortkami nad kolená a bielou blúzkou s trojštvrťovými rukávmi.
Bojovala som s dvierkami od sprchového kúta no nakoniec som zvíťazila a na poličku som si naukladala šampóny a sprchový gél. Tak isto, zubnú kefku a pastu.
Vyzliekla som si čierne tričko a odhodila ho do kúta na zemi, o chvíľu som tam presunula aj legíny v tak isto, čiernej farbe so spodným prádlom.
Vstúpila som do sprchového kúta a nechala horúce kvapky naháňať sa po mojom tele. Sprchový gél farby ohňa som si rozotierala po tele a voda ho zmývala jedným ťahom. Sklenené dvierka od sprchového kútu boli zahmlené od pary. Pritisla som ruku na sklo a jej odtlačok sa pomaly strácal kvôli teplote vody a vlhkosti.
Šampón od známej značky Syoss som si zamotávala do vlasov. Moje vlasy sa vplyvom šampónu zjemnili, boli ľahké ako páperie.
Zobrala som si kefku na ktorú som vytlačila zrniečko pasty malé ako hrášok. Zatiaľ čo som si umývala moje zuby nechala som pôsobiť šampón s kondicionérom.
Voda mi vypomohla zmyť šampón z mojich vlasov. Nakoniec som len stála pod vodou a rozmýšľala aký bude môj prvý deň v španielsku.
Zamotala som sa do veľkej osušky a premiestnila sa do spálne k môjmu vopred nachystanému oblečeniu. Odhodila som uterák na druhú stranu postele a obliekla si spodné prádlo. Zapínala som gombičky na blúzke a bez nohavíc som povesila uterák na balkón. Výhľad na centrum ma zaujal a tak som len zahľadene stála na balkóne, s polo rozopnutou košeľou, bez nohavíc len v nohavičkách, s mokrými vlasmi a sledovala ako sa míňajú ľudia dolu ulicou.
Dvere od balkóna som nechala otvorené a obliekla som si denimové šortky. Bielu košeľu s výšivkou kotvy v tmavo modrej farbe na srdci som si zakasala do šortiek a na ruku som si dala pletený náramok od Katariny.
Čiernu kabelku som si prehodila cez plece, vlasy si zopla do copu a na nohy som si dala čierne sandálky.
Zamkla som svoj apartmán a vydala sa dolu ulicou.
Moja Španielčina ako hlavný jazyk na škole v Anglicku bola na celkom dobrej úrovni, lepšej ako som si myslela.
„Dobrý deň, hľadám pána Andrésa Galloéa,“
„Pán Galloé, Vás už očakáva,“ odpovedala žena a zmizla za pultom, za pár krátkých sekúnd stála predo mnou, nízka, čiernovlasá, aziatka.
„tadiaľto prosím.“ Ukázala smerom k veľkým skleneným dverám.
Sklenené dvere sa sami otvorili a ja som spravila jeden bojácny krok cez prah.
Pohľad mi padol na mladého muža s blond vlasmi, mladého ako mladého, vážne!
Usmiala som sa a hrdo pri kráčala bližšie k jeho stolu.
„Dobrý deň, Andrés Galloé?“
„Dobrý deň, uhm, Austin Butler, Andrés je teraz pracovne vyťažený, myslím že to môžeme prekročiť takže, čo Vás sem privádza?“ medzi slovami robil dlhé prestávky, myslím že bol nervóznejší ako ja.
„Mala by som nastúpiť, do práce sem k Vám ako cvičiteľka delfínov a bielych veľrýb, už dnes. Neviem či Vás s tým pán Galloé oboznámil, no ja, sa môžem vrátiť aj neskôr.“ Pomaly som sa stavala zo stoličky, pokiaľ ma nevyrušil hlas toho veľmi pohľadného muža.
„Nie, nie sadnite si.“
Myslím že dnes do práce nenastúpim..
No takže, máme tu ďaľšiu časť ktorá sem prináša novú osôbku, fotka v multi. + Poukazujem že táto osoba bude v tomto príbehu veľmi ale veľmi dôležitá, no karty sa smú zamiešať takže nemyslite hneď na to najkrajšie!! :D Dúfam že sa páčila:) Ak chcete venovanie napíšte..♥
w/love _Noellen
