the way you look tonight | louis tomlinson //sk

twylt | 3. kapitola

Ráno som si bola u Frederika prevziať peniaze a vracala sa späť do Štokholmu. Bola som šťastím celá bez seba. Tá suma mi na ten prenájom bude stačiť. Chcela som sa čo najskôr osamostatniť. Nie žeby mi s našimi a Malin nebolo dobre, ale proste pri maľovaní som potrebovala väčší kľud. U nás doma sa vždy niečo dialo. Okolo tretej poobede som už parkovala pred naším bytovým komplexom. Potichu som odomkla dvere a vošla dnu.

"Mamííí, mamííí, mamííí," rozkričala som sa hneď ako som za sebou zabuchla dvere.

"Čo sa deje? Čo tak kričíš?"

"68 800 SEK," vykoktala som zo seba.

"Za obraz?" vyvalila na mňa oči. Prikývla som. "O môj Bože, zlatko. To je úžasné." Skočila som na ňu a pevne ju objala. "Utekaj to povedať Björnovi a Malin." Utekala som do obývačky a chcela im zakričať to, čo aj mame, no Malin ma zastavila.

"Áno, Tara, počuli sme," zasmiala sa. "Si úžasná. Tešíme sa s tebou."

"Už si rozmýšľala, do čoho to investuješ?" opýtal sa ma Björn a zdvihol pohľad od novín.

"Odsťahujem sa. Chcem si prenajať ten byt čo nám ponúkla Hanna. Bola som ho pozrieť. Je úžasný. Akurát pre mňa a ten ateliér je o niečo väčší než ten môj."

"Tak to by som ti radila, aby si si švihla. Hanna má na ten byt ešte ďalších troch záujemcov," povedala Malin.

"To vážne?"

"Vážne."

"Ten byt bude tvoj v prípade, že si ho vezmeš už hneď teraz a do týždňa sa tam nasťahuješ."

"Okey, mami, beriem. Zavolaj jej a povedz, že chcem ten byt. Hneď. Idem sa zatiaľ vybaliť," dodala som a šla do svojej izby. Akurát som vešala šaty na vešiak, keď do izby vošla mama. Výraz v tvári nesymbolizoval nadšenie. Trocha som tušila o čo ide.

"Tara, to sa vážne chceš odsťahovať?"

"Mami, už sme sa o tom predsa bavili."

"Ale tak skoro?"

"Áno. Proste ten byt je krásny, pre mňa ako stvorený, za dobrú cenu. Čo viac? Kto vie, kedy mi ešte niečo také príde pod ruku. Mám možnosť a chcem ju okamžite využiť."

"Dobre, zlatko. Je to tvoje rozhodnutie a ja ho musím rešpektovať. Si dospelá, sebavedomá a šikovná žena. Dokážeš si zarobiť na prenájom...""

"...a naučím sa samostatne žiť a nebudem závislá na vás," skočila som jej do reči.

"Presne tak," smutne sa usmiala. Sadla som si k nej a pevne ju objala.

"Mami, veď neumieram. Nebuď z toho taká smutná! Budeš mať viac času na Björna aj na seba. Okrem toho, stále je tu Malin."

"Malin má už 25 rokov. Tá tiež v tomto hniezdočku už dlho nebude."

"Kúpite si psíka," zasmiala som sa.

"To je dobrý nápad. Nie si hladná?"

"Som a riadne."

"Špagety?"

"Ááááááánoooo," odvetila som blažene. Mama sa zdvihla z postele a šla do kuchyne. Vybalila som si veci a kufor odložila na hornú poličku v skrini. Po neskorom obede som šla za Sarou. Bola sama doma, pretože rodičia jej odišli na týždeň ani neviem kam to vlastne šli. Zaklopala som a čakala.

"Kto je?" ozvalo sa spoza dverí.

"Elektrárne a plynárne."

"Nerob si zo mňa srandu," povedala nahnevane, keď otvorila dvere.

"Keď sa pýtaš 'Kto je?' akoby si mala 10 rokov a bola prvykrát sama doma."

"Vieš, že svet je krutý."

"Bože, ty si primitívna," smiala som sa.

"Dáš si niečo?"

"Víno."

"Okey, choď do obývačky. O chvíľu prídem." Sadla som si na gauč a vyložila si nohy.

"Máš ten projekt na zajtra?" zakričala z kuchyne.

"Mám. Robila som ho ešte v piatok."

"Ozaj, a ako bolo v Göteborgu?" opýtala sa a sadla si vedľa mňa.

"Úžasne. Za ten obraz som zhrabla, a teraz sa drž, 68 800 SEK."

"Čo ti mrdá?" vypleštila oči ako sova.

"Nie. A presne takto som sa tvárila aj ja, keď mi tú sumu zahlásili."

"Takže si berieš ten byt?"

"Beriem."

"Oooo, to je super. Budem u teba každý deň na káve."

"Sara, ja si ten byt beriem preto, aby som mala trocha kľudu a mohla maľovať. Keby som chcela mať teba na káve, tak ostávam doma."

"Si zlá."

"Ale samozrejme, že ťa pozvem na kávu," šťuchla som do nej lakťom. Obe sme sa začali smiať. Po chvíli však zvážnela.

"Vieš, že včera sa hral zápas? Štokholm verzus Malmö."

"A Niclas hral," dodala som potichu.

"Bol dosť nahnevaný, že si neprišla."

"Ako vždy." Oprela som sa o operadlo gauča a plakala.

"Tara, zlatko, no tak," prisadla si bližšie a objala ma.

"O čom je náš vzťah, Sara? Povedz mi to! Jemu záleží na hokeji, na mňa úplne kašle. Keď neprídem na jeho zápas, je urazený a ja za ním chodím ako taká krava a prosím ho, aby sa nehneval. Doháňa ma k slzám a potom ma objíma a rozpráva mi, že ma ľúbi. Lenže ja pochybujem, že je to pravda. On miluje hlavne seba, potom ostatné baby a nakoniec až mňa. Ja si takto vzťah nepredstavujem."

"Myslíš, že s Louisom by si bola šťastnejšia?" Tak teraz zaryla poriadne hlboko. Zdvihla som pohľad a hľadela na ňu očami plných sĺz.

"Možno. Na to je už neskoro, Sara. Louisovo šťastie rastie pri Eleanor. Medzi nami je dávno koniec. A je to moja chyba."

"Možno nie je koniec. Ver, zlatko, ver! Vieš, aký je život. Má pre nás až príliš mnoho prekvapení."

Večer som nemohla zaspať. Stále som myslela na to, čo sa ma dnes Sara spýtala. Čo ak by som fakt bola po Louisovom boku šťastnejšia? Príliš ťažká otázka a ešte ťažšie je na ňu získať odpoveď. Louis El miluje a to je vidieť. Nedokázala by som rozbiť ich vzťah. Nie. To by som Louisovi v živote neurobila. Hoci k nemu aj po tých pár rokoch stále niečo cítim. Neviem však prísť na to, či je to kamarátska láska alebo skutočná láska. Niclas mi ubližuje, no stále ho mám rada. Ale čo ak Louisa viac? Niéééé, prestaň na to myslieť, povedala som so v duchu a tresla tvárou do vankúša.

~~~~~

Hell yeah, kto je super? Jasné, že ja (nie) :-D:-D

Tak vám teda prinášam ďalšiu kapitolku :-)

Čítajte, užívajte, komentujte a vote-ujte! ;-)

(Čo najskôr sa budem snažiť pridať ďalšiu, možno ešte v priebehu dnešného večera, ale nesľubujem :X)

✌ with love xxx